Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   ro Trecut 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [optzeci şi unu]

Trecut 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
písať a s---e a scrie 0
Písal list. El s---- o s--------. El scria o scrisoare. 0
A ona písala pohľadnicu. Şi e- s---- o v-----. Şi ea scria o vedere. 0
čítať a c--i a citi 0
Ćítal časopis. El c---- o i--------. El citea o ilustrată. 0
A ona čítala knihu. Şi e- c---- o c----. Şi ea citea o carte. 0
vziať, zobrať a l-a a lua 0
Vzal si cigaretu. El a l--- o ţ-----. El a luat o ţigară. 0
Vzala si kúsok čokolády. Ea a l--- o b----- d- c--------. Ea a luat o bucată de ciocolată. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. El e-- i------- d-- e- e-- f-----. El era infidel, dar ea era fidelă. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. El e-- l----- d-- e- e-- h------. El era leneş, dar ea era harnică. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. El e-- s----- d-- e- e-- b-----. El era sărac, dar ea era bogată. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. El n- a a--- b---- c- d------. El nu a avut bani, ci datorii. 0
Nemal šťastie, ale smolu. El n- a a--- n----- c- g------. El nu a avut noroc, ci ghinion. 0
Nemal úspech, ale neúspech. El n- a a--- s------ c- i-------. El nu a avut succes, ci insucces. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. El n- a f--- m-------- c- n---------. El nu a fost mulţumit, ci nemulţumit. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. El n- a f--- f------- c- n--------. El nu a fost fericit, ci nefericit. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. El n- a f--- s-------- c- a--------. El nu a fost simpatic, ci antipatic. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...