Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   tl Past tense 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [walumpu’t isa]

Past tense 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina filipínčina Prehrať Viac
písať ma--ul-t -g m------- n- m-g-u-a- n- ----------- magsulat ng 0
Písal list. Su---a----y---g i--ng-l-ham. S------ s--- n- i---- l----- S-m-l-t s-y- n- i-a-g l-h-m- ---------------------------- Sumulat siya ng isang liham. 0
A ona písala pohľadnicu. A- n---u--- -----n- isan---ar-. A- n------- s--- n- i---- k---- A- n-g-u-a- s-y- n- i-a-g k-r-. ------------------------------- At nagsulat siya ng isang kard. 0
čítať magba-- -g m------ n- m-g-a-a n- ---------- magbasa ng 0
Ćítal časopis. Na-b-ba-- siy--n- m------e. N-------- s--- n- m-------- N-g-a-a-a s-y- n- m-g-z-n-. --------------------------- Nagbabasa siya ng magazine. 0
A ona čítala knihu. A--na--asa-si-a ng --an- -----. A- n------ s--- n- i---- l----- A- n-g-a-a s-y- n- i-a-g l-b-o- ------------------------------- At nagbasa siya ng isang libro. 0
vziať, zobrať par--ku-in p--- k---- p-r- k-n-n ---------- para kunin 0
Vzal si cigaretu. Kumuh--siy- -------rily-. K----- s--- n- s--------- K-m-h- s-y- n- s-g-r-l-o- ------------------------- Kumuha siya ng sigarilyo. 0
Vzala si kúsok čokolády. Kum-h- -iy-----i---g ---a------s--ola-e. K----- s--- n- i---- p------- t--------- K-m-h- s-y- n- i-a-g p-r-s-n- t-o-o-a-e- ---------------------------------------- Kumuha siya ng isang pirasong tsokolate. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. Hi-d- m-tap-- -ng-la-ak-,-ng-n-t m------ ang-ba--- . H---- m------ a-- l------ n----- m------ a-- b---- . H-n-i m-t-p-t a-g l-l-k-, n-u-i- m-t-p-t a-g b-b-e . ---------------------------------------------------- Hindi matapat ang lalaki, ngunit matapat ang babae . 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. T-ma- -ng -alaki, ---ni- m------ -n- bab-e. T---- a-- l------ n----- m------ a-- b----- T-m-d a-g l-l-k-, n-u-i- m-s-p-g a-g b-b-e- ------------------------------------------- Tamad ang lalaki, ngunit masipag ang babae. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. M--ir-p-a-----la--, ngu-----aya----ang -----. M------ a-- l------ n----- m------ a-- b----- M-h-r-p a-g l-l-k-, n-u-i- m-y-m-n a-g b-b-e- --------------------------------------------- Mahirap ang lalaki, ngunit mayaman ang babae. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. Wa-a--i-a-g p---,--ga--tan- -a-g---ron. W--- s----- p---- m-- u---- l--- m----- W-l- s-y-n- p-r-, m-a u-a-g l-n- m-r-n- --------------------------------------- Wala siyang pera, mga utang lang meron. 0
Nemal šťastie, ale smolu. H---i ---a pi-a--d---inal-s-l-n-. H---- s--- p------- m------ l---- H-n-i s-y- p-n-l-d- m-n-l-s l-n-. --------------------------------- Hindi siya pinalad, minalas lang. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Hin-i -i----a-ta--m--y---u-d---a-ig---a-g. H---- s--- n----------- k---- n----- l---- H-n-i s-y- n-g-a-u-p-y- k-n-i n-b-g- l-n-. ------------------------------------------ Hindi siya nagtagumpay, kundi nabigo lang. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. Hi-d- -iy--n--i-ahan,--u-d- -aya---o- --n-. H---- s--- n--------- k---- n-------- l---- H-n-i s-y- n-s-y-h-n- k-n-i n-y-y-m-t l-n-. ------------------------------------------- Hindi siya nasiyahan, kundi nayayamot lang. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. H---i ---- m----a- -un---n----un-k---la-g H---- s--- m------ k---- n---------- l--- H-n-i s-y- m-s-y-, k-n-i n-l-l-n-k-t l-n- ----------------------------------------- Hindi siya masaya, kundi nalulungkot lang 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. H-n-i siya --lakaib-g--- k-n-i-ma--ap-l---. H---- s--- p------------ k---- m----- l---- H-n-i s-y- p-l-k-i-i-a-, k-n-i m-i-a- l-n-. ------------------------------------------- Hindi siya palakaibigan, kundi mailap lang. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...