Slovníček fráz

Minulý čas 1   »   过去时1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81[八十一]

81 [Bāshíyī]

+

过去时1

[guòqù shí 1]

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   

slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
písať 写字--写 写字,书写 0
xi---- s----ě xiězì, shūxiě
+
Písal list. 他 写- 一- 信 。 他 写了 一封 信 。 0
tā x---- y- f--- x--. tā xiěle yī fēng xìn.
+
A ona písala pohľadnicu. 她 写- 一- 明-- 。 她 写了 一个 明信片 。 0
Tā x---- y- g- m----------. Tā xiěle yī gè míngxìnpiàn.
+
     
čítať 读书--书 读书,看书 0
Dú---- k----ū Dúshū, kànshū
+
Ćítal časopis. 他 读- 一- 画- 。 他 读了 一本 画报 。 0
tā d--- y- b-- h-----. tā dúle yī běn huàbào.
+
A ona čítala knihu. 她 读- 一- 书 。 她 读了 一本 书 。 0
Tā d--- y- b-- s--. Tā dúle yī běn shū.
+
     
vziať, zobrať 拿,-----------坐 拿,取,收到,吃,用,乘,坐 0
Ná- q-- s--- d--- c--- y---- c----- z-ò Ná, qǔ, shōu dào, chī, yòng, chéng, zuò
+
Vzal si cigaretu. 他 吸/抽 了 一- 香- 。 他 吸/抽 了 一支 香烟 。 0
tā x-/ c----- y- z-- x-------. tā xī/ chōule yī zhī xiāngyān.
+
Vzala si kúsok čokolády. 她 吃- 一- 巧-- 。 她 吃了 一块 巧克力 。 0
Tā c---- y----- q-------. Tā chīle yīkuài qiǎokèlì.
+
     
On bol neverný, ale ona bola verná. 他 对- 不--- 但- 她 对- 忠- 。 他 对她 不忠诚, 但是 她 对他 忠诚 。 0
Tā d-- t- b- z---------- d----- t- d-- t- z---------. Tā duì tā bù zhōngchéng, dànshì tā duì tā zhōngchéng.
+
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. 他 很-- 但- 她 勤- 。 他 很懒, 但是 她 勤劳 。 0
Tā h-- l--- d----- t- q-----. Tā hěn lǎn, dànshì tā qínláo.
+
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. 他 很-- 但- 她 有- 。 他 很穷, 但是 她 有钱 。 0
Tā h-- q----- d----- t- y-- q---. Tā hěn qióng, dànshì tā yǒu qián.
+
     
Nemal peniaze, ale dlhy. 他 没- 钱- 还- 债- 。 他 没有 钱, 还有 债务 。 0
Tā m----- q---- h-- y-- z-----. Tā méiyǒu qián, hái yǒu zhàiwù.
+
Nemal šťastie, ale smolu. 他 没- 好--- 还 很-- 。 他 没有 好运气, 还 很倒霉 。 0
Tā m-------- y----- h-- h-- d-----. Tā méiyǒuhǎo yùnqì, hái hěn dǎoméi.
+
Nemal úspech, ale neúspech. 他 没 成-- 还 很-- 。 他 没 成功, 还 很失败 。 0
Tā m- c--------- h-- h-- s-----. Tā mò chénggōng, hái hěn shībài.
+
     
Nebol spokojný, ale nespokojný. 他 不 满-- 而- 很--- 。 他 不 满意, 而且 很不满足 。 0
Tā b- m----- é---- h-- b- m----. Tā bù mǎnyì, érqiě hěn bù mǎnzú.
+
Nebol šťastný, ale nešťastný. 他 不--- 而- 很--- 。 他 不开心, 而且 很不幸福 。 0
Tā b- k------ é---- h-- b- x-----. Tā bù kāixīn, érqiě hěn bù xìngfú.
+
Nebol sympatický, ale nesympatický. 他 让- 没- 好-- 而- 惹-- 。 他 让人 没有 好感, 而且 惹人厌 。 0
Tā r--- r-- m----- h------ é---- r- r-- y--. Tā ràng rén méiyǒu hǎogǎn, érqiě rě rén yàn.
+
     

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...