Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   af Verlede tyd 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [twee en tagtig]

Verlede tyd 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? M-es-jy -n-am-u-an- be-? M--- j- ’- a------- b--- M-e- j- ’- a-b-l-n- b-l- ------------------------ Moes jy ’n ambulans bel? 0
Musel si zavolať lekára? M--s--- d-e-d-kte- -el? M--- j- d-- d----- b--- M-e- j- d-e d-k-e- b-l- ----------------------- Moes jy die dokter bel? 0
Musel si zavolať políciu? Moes-j----e-po----e --l? M--- j- d-- p------ b--- M-e- j- d-e p-l-s-e b-l- ------------------------ Moes jy die polisie bel? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. H------ie--e-e----n-m-e-?-Ek h-t-d-t-n-t-----o------d. H-- u d-- t-------------- E- h-- d-- n----- n-- g----- H-t u d-e t-l-f-o-n-m-e-? E- h-t d-t n-t-o- n-g g-h-d- ------------------------------------------------------ Het u die telefoonnommer? Ek het dit netnou nog gehad. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. He-----ie a-r-s? E- het d-- n------no- -----. H-- u d-- a----- E- h-- d-- n----- n-- g----- H-t u d-e a-r-s- E- h-t d-t n-t-o- n-g g-h-d- --------------------------------------------- Het u die adres? Ek het dit netnou nog gehad. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Het --d-- stads---rt? -k -----it--e-nou -og-ge-ad. H-- u d-- s---------- E- h-- d-- n----- n-- g----- H-t u d-e s-a-s-a-r-? E- h-t d-t n-t-o- n-g g-h-d- -------------------------------------------------- Het u die stadskaart? Ek het dit netnou nog gehad. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. Het -----------e--m- ---ko- n-e--e---- kom ---. H-- h- b----- g----- H- k-- n-- b----- k-- n--- H-t h- b-t-d- g-k-m- H- k-n n-e b-t-d- k-m n-e- ----------------------------------------------- Het hy betyds gekom? Hy kon nie betyds kom nie. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. He- hy--i--w-g g--in-? ---k-n--ie -i- -e---ind -ie. H-- h- d-- w-- g------ H- k-- n-- d-- w-- v--- n--- H-t h- d-e w-g g-v-n-? H- k-n n-e d-e w-g v-n- n-e- --------------------------------------------------- Het hy die weg gevind? Hy kon nie die weg vind nie. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. H-t -- -o- ---s-a--- H--k-n-m--nie --rstaan-nie. H-- h- j-- v-------- H- k-- m- n-- v------- n--- H-t h- j-u v-r-t-a-? H- k-n m- n-e v-r-t-a- n-e- ------------------------------------------------ Het hy jou verstaan? Hy kon my nie verstaan nie. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Waa--m --- -y --e--e-yd----m--ie? W----- k-- j- n-- b----- k-- n--- W-a-o- k-n j- n-e b-t-d- k-m n-e- --------------------------------- Waarom kon jy nie betyds kom nie? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? W--r-m -on-jy -i--di---eg ---d -i-? W----- k-- j- n-- d-- w-- v--- n--- W-a-o- k-n j- n-e d-e w-g v-n- n-e- ----------------------------------- Waarom kon jy nie die weg vind nie? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Wa-ro----n -- -o- -i----rsta-n-n-e? W----- k-- j- h-- n-- v------- n--- W-a-o- k-n j- h-m n-e v-r-t-a- n-e- ----------------------------------- Waarom kon jy hom nie verstaan nie? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. E- --n-n-e-b-t--- -e---nie, --d---daa- nie--n bu- -as---e. E- k-- n-- b----- w--- n--- o---- d--- n-- ’- b-- w-- n--- E- k-n n-e b-t-d- w-e- n-e- o-d-t d-a- n-e ’- b-s w-s n-e- ---------------------------------------------------------- Ek kon nie betyds wees nie, omdat daar nie ’n bus was nie. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. Ek---n --- -ie --g v----n--,---d-t------e--n ---rt --h---h---n--. E- k-- n-- d-- w-- v--- n--- o---- e- n-- ’- k---- g---- h-- n--- E- k-n n-e d-e w-g v-n- n-e- o-d-t e- n-e ’- k-a-t g-h-d h-t n-e- ----------------------------------------------------------------- Ek kon nie die weg vind nie, omdat ek nie ’n kaart gehad het nie. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. Ek-ko--ho--ni- ver----n---e o-dat d-- --s--- so--ar----s. E- k-- h-- n-- v------- n-- o---- d-- m----- s- h--- w--- E- k-n h-m n-e v-r-t-a- n-e o-d-t d-e m-s-e- s- h-r- w-s- --------------------------------------------------------- Ek kon hom nie verstaan nie omdat die musiek so hard was. 0
Musel som ísť taxíkom. E---o-s ---t-x--nee-. E- m--- ’- t--- n---- E- m-e- ’- t-x- n-e-. --------------------- Ek moes ’n taxi neem. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. E- --es -n-st----a--t k-op. E- m--- ’- s--------- k---- E- m-e- ’- s-a-s-a-r- k-o-. --------------------------- Ek moes ’n stadskaart koop. 0
Musel som vypnúť rádio. Ek m--- --e--adi- -f-k--e-. E- m--- d-- r---- a-------- E- m-e- d-e r-d-o a-s-a-e-. --------------------------- Ek moes die radio afskakel. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!