Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   et Minevik 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [kaheksakümmend kaks]

Minevik 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? Pi--- s- k------ k------? Pidid sa kiirabi kutsuma? 0
Musel si zavolať lekára? Pi--- s- a---- k------? Pidid sa arsti kutsuma? 0
Musel si zavolať políciu? Pi--- s- p------- k------? Pidid sa politsei kutsuma? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Ka- t--- o- s-- t-------------? H--- t----- o-- m-- s-- v---. Kas teil on see telefoninumber? Hetk tagasi oli mul see veel. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. Ka- t--- o- s-- a------? H--- t----- o-- m-- s-- v---. Kas teil on see aadress? Hetk tagasi oli mul see veel. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Ka- t--- o- l---------? H--- t----- o-- m-- s-- v---. Kas teil on linnakaart? Hetk tagasi oli mul see veel. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. Tu-- t- t------? T- e- s----- t------ t----. Tuli ta täpselt? Ta ei saanud täpselt tulla. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Le---- t- t--? T- e- l------ t---. Leidis ta tee? Ta ei leidnud teed. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. Sa- t- s----- a--? T- e- s----- m----- a--. Sai ta sinust aru? Ta ei saanud minust aru. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Mi-- e- s----- s- t------ t----? Miks ei saanud sa täpselt tulla? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Mi-- s- t--- e- l------? Miks sa teed ei leidnud? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Mi-- s- t----- a-- e- s-----? Miks sa temast aru ei saanud? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. Ma e- s----- t------ j---- k--- ü----- b---- e- l-----. Ma ei saanud täpselt jõuda kuna ühtegi bussi ei läinud. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. Ma e- s----- t--- l---- k--- m-- e- o---- l----------. Ma ei saanud teed leida kuna mul ei olnud linnakaarti. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. Ma e- s----- t----- a-- k--- m------ o-- n-- v---. Ma ei saanud temast aru kuna muusika oli nii vali. 0
Musel som ísť taxíkom. Ma p---- t---- v----. Ma pidin takso võtma. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Ma p---- l---------- o----. Ma pidin linnakaardi ostma. 0
Musel som vypnúť rádio. Ma p---- r----- v--------- k------. Ma pidin raadio vaiksemaks keerama. 0

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!