Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   no Fortid 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [åttito]

Fortid 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? M---e -- r--g---m-u-a-s-n? M---- d- r---- a---------- M-t-e d- r-n-e a-b-l-n-e-? -------------------------- Måtte du ringe ambulansen? 0
Musel si zavolať lekára? Må--e -u r--ge le--n? M---- d- r---- l----- M-t-e d- r-n-e l-g-n- --------------------- Måtte du ringe legen? 0
Musel si zavolať políciu? M-t-e du --nge po--tiet? M---- d- r---- p-------- M-t-e d- r-n-e p-l-t-e-? ------------------------ Måtte du ringe politiet? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Ha- -- n--m---t---e--h-d---det---st-d. H-- d- n-------- J-- h---- d-- i s---- H-r d- n-m-e-e-? J-g h-d-e d-t i s-e-. -------------------------------------- Har du nummeret? Jeg hadde det i sted. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. H-r----ad--s-en?-J-- h---e d-n i sted. H-- d- a-------- J-- h---- d-- i s---- H-r d- a-r-s-e-? J-g h-d-e d-n i s-e-. -------------------------------------- Har du adressen? Jeg hadde den i sted. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Har -u-----rt--? -----adde -et i -t-d. H-- d- b-------- J-- h---- d-- i s---- H-r d- b-k-r-e-? J-g h-d-e d-t i s-e-. -------------------------------------- Har du bykartet? Jeg hadde det i sted. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. K-- ha- - ----- -a- -la-te ik-- å --mm--- -ide. K-- h-- i t---- H-- k----- i--- å k---- i t---- K-m h-n i t-d-? H-n k-a-t- i-k- å k-m-e i t-d-. ----------------------------------------------- Kom han i tide? Han klarte ikke å komme i tide. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Fa-t-han --i-n- -a- -a----kke -----. F--- h-- v----- H-- f--- i--- v----- F-n- h-n v-i-n- H-n f-n- i-k- v-i-n- ------------------------------------ Fant han veien? Han fant ikke veien. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. F-rs-od --- deg- H-n -un-e-ik-e ----t- me-. F------ h-- d--- H-- k---- i--- f----- m--- F-r-t-d h-n d-g- H-n k-n-e i-k- f-r-t- m-g- ------------------------------------------- Forstod han deg? Han kunne ikke forstå meg. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Hv------ku-n-----ik-e-kom-- --t-d-? H------ k---- d- i--- k---- i t---- H-o-f-r k-n-e d- i-k- k-m-e i t-d-? ----------------------------------- Hvorfor kunne du ikke komme i tide? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? H-orfor---nt--- -kk- -e--n? H------ f--- d- i--- v----- H-o-f-r f-n- d- i-k- v-i-n- --------------------------- Hvorfor fant du ikke veien? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? H--rfo-----s-od-du---m--k-e? H------ f------ d- h-- i---- H-o-f-r f-r-t-d d- h-m i-k-? ---------------------------- Hvorfor forstod du ham ikke? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. Jeg---m i-k--i -i-e -o----det -ikk -kk- b-ss. J-- k-- i--- i t--- f---- d-- g--- i--- b---- J-g k-m i-k- i t-d- f-r-i d-t g-k- i-k- b-s-. --------------------------------------------- Jeg kom ikke i tide fordi det gikk ikke buss. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. J---f-----kk---ei-- -o-d- -e---kke h-d---k---. J-- f--- i--- v---- f---- j-- i--- h---- k---- J-g f-n- i-k- v-i-n f-r-i j-g i-k- h-d-e k-r-. ---------------------------------------------- Jeg fant ikke veien fordi jeg ikke hadde kart. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. Je--ku-n----ke----stå-h----o--i --sik-e----r-s---ø-. J-- k---- i--- f----- h-- f---- m------- v-- s- h--- J-g k-n-e i-k- f-r-t- h-m f-r-i m-s-k-e- v-r s- h-y- ---------------------------------------------------- Jeg kunne ikke forstå ham fordi musikken var så høy. 0
Musel som ísť taxíkom. J-- -ått--t- -- dr--j-. J-- m---- t- e- d------ J-g m-t-e t- e- d-o-j-. ----------------------- Jeg måtte ta en drosje. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. J-- -åt-e -j-p--et-(b------. J-- m---- k---- e- (-------- J-g m-t-e k-ø-e e- (-y-k-r-. ---------------------------- Jeg måtte kjøpe et (by)kart. 0
Musel som vypnúť rádio. J-g ------sl--av --d-o-n. J-- m---- s-- a- r------- J-g m-t-e s-å a- r-d-o-n- ------------------------- Jeg måtte slå av radioen. 0

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!