Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   ro Trecut 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [optzeci şi doi]

Trecut 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? A--re-uit să-chemi-o s-lv-re? A t------ s- c---- o s------- A t-e-u-t s- c-e-i o s-l-a-e- ----------------------------- A trebuit să chemi o salvare? 0
Musel si zavolať lekára? A-treb--t -ă -h-mi d-ctor--? A t------ s- c---- d-------- A t-e-u-t s- c-e-i d-c-o-u-? ---------------------------- A trebuit să chemi doctorul? 0
Musel si zavolať políciu? A --e-uit -----e-i po-iţ-a? A t------ s- c---- p------- A t-e-u-t s- c-e-i p-l-ţ-a- --------------------------- A trebuit să chemi poliţia? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. A--ţi-numă----de --l--o-?--a- î--i--- -l-avea- -n--. A---- n------ d- t------- M-- î------ î- a---- î---- A-e-i n-m-r-l d- t-l-f-n- M-i î-a-n-e î- a-e-m î-c-. ---------------------------------------------------- Aveţi numărul de telefon? Mai înainte îl aveam încă. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. A--ţi--dr-----Ma---na-n-e ----e-m î-c-. A---- a------ M-- î------ o a---- î---- A-e-i a-r-s-? M-i î-a-n-e o a-e-m î-c-. --------------------------------------- Aveţi adresa? Mai înainte o aveam încă. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Av--i ha-t- ---ş--u-- --i -naint----a-ea- înc-. A---- h---- o-------- M-- î------ o a---- î---- A-e-i h-r-a o-a-u-u-? M-i î-a-n-e o a-e-m î-c-. ----------------------------------------------- Aveţi harta oraşului? Mai înainte o aveam încă. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. A-ve-i l- t-mp?--- n--a --tut---n-----t-mp. A v--- l- t---- E- n- a p---- v--- l- t---- A v-n- l- t-m-? E- n- a p-t-t v-n- l- t-m-. ------------------------------------------- A veni la timp? El nu a putut veni la timp. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. A--ăsi- --u------l--- - p-t-- -----dru--l. A g---- d------ E- n- a p---- g--- d------ A g-s-t d-u-u-? E- n- a p-t-t g-s- d-u-u-. ------------------------------------------ A găsit drumul? El nu a putut găsi drumul. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. T--a î-ţ---s?-El--- m---pu--t--n-e--ge. T--- î------- E- n- m-- p---- î-------- T--- î-ţ-l-s- E- n- m-a p-t-t î-ţ-l-g-. --------------------------------------- Te-a înţeles? El nu m-a putut înţelege. 0
Prečo si nemohol prísť načas? De-ce n--a--pu--t v-ni-la--i-p? D- c- n- a- p---- v--- l- t---- D- c- n- a- p-t-t v-n- l- t-m-? ------------------------------- De ce nu ai putut veni la timp? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? D--ce n--ai --tut g-----ru--l? D- c- n- a- p---- g--- d------ D- c- n- a- p-t-t g-s- d-u-u-? ------------------------------ De ce nu ai putut găsi drumul? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? D--c- -u-l--i ----t--nţe-e-e? D- c- n- l--- p---- î-------- D- c- n- l-a- p-t-t î-ţ-l-g-? ----------------------------- De ce nu l-ai putut înţelege? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. N--am pu-ut v--- ---t-m- --o----e--u-- -ircul-- ni-i--n -uto-uz. N- a- p---- v--- l- t--- d------- n- a c------- n--- u- a------- N- a- p-t-t v-n- l- t-m- d-o-r-c- n- a c-r-u-a- n-c- u- a-t-b-z- ---------------------------------------------------------------- Nu am putut veni la timp deoarece nu a circulat nici un autobuz. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. N- am putu--găsi -r-m-- deoar--e--u a- av-- --hart----o--şu-ui. N- a- p---- g--- d----- d------- n- a- a--- o h---- a o-------- N- a- p-t-t g-s- d-u-u- d-o-r-c- n- a- a-u- o h-r-ă a o-a-u-u-. --------------------------------------------------------------- Nu am putut găsi drumul deoarece nu am avut o hartă a oraşului. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. N- l-a--p---t---ţ----- d------e-m------era --- d---a--. N- l--- p---- î------- d------- m----- e-- a-- d- t---- N- l-a- p-t-t î-ţ-l-g- d-o-r-c- m-z-c- e-a a-a d- t-r-. ------------------------------------------------------- Nu l-am putut înţelege deoarece muzica era aşa de tare. 0
Musel som ísť taxíkom. A-t---u-t--ă-iau-un-tax-. A t------ s- i-- u- t---- A t-e-u-t s- i-u u- t-x-. ------------------------- A trebuit să iau un taxi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. A--re---t -ă--umpă----ha-t- a---aş-lu-. A t------ s- c----- o h---- a o-------- A t-e-u-t s- c-m-ă- o h-r-ă a o-a-u-u-. --------------------------------------- A trebuit să cumpăr o hartă a oraşului. 0
Musel som vypnúť rádio. A trebuit s--op-e-c -------. A t------ s- o----- r------- A t-e-u-t s- o-r-s- r-d-o-l- ---------------------------- A trebuit să opresc radioul. 0

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!