Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   hi भूतकाल ३

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

८३ [तिरासी]

83 [tiraasee]

भूतकाल ३

[bhootakaal 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hindčina Prehrať Viac
telefonovať टे--फ-न-क--ा ट------ क--- ट-ल-फ-न क-न- ------------ टेलिफोन करना 0
teliph----a-a-a t------- k----- t-l-p-o- k-r-n- --------------- teliphon karana
Telefonoval som. म--न- टेलि-ो- -ि-ा म---- ट------ क--- म-ं-े ट-ल-फ-न क-य- ------------------ मैंने टेलिफोन किया 0
m-inne---li-h-n k--a m----- t------- k--- m-i-n- t-l-p-o- k-y- -------------------- mainne teliphon kiya
Celý čas som telefonoval. मै--े ---ा-स-य-टे--फो- क-या म---- प--- स-- ट------ क--- म-ं-े प-र- स-य ट-ल-फ-न क-य- --------------------------- मैंने पूरा समय टेलिफोन किया 0
m--n-e-----a--am-y-------o--k--a m----- p---- s---- t------- k--- m-i-n- p-o-a s-m-y t-l-p-o- k-y- -------------------------------- mainne poora samay teliphon kiya
pýtať sa प-छ-ा प---- प-छ-ा ----- पूछना 0
p--c--a-a p-------- p-o-h-a-a --------- poochhana
Opýtal som sa. म-ंन-----ा म---- प--- म-ं-े प-छ- ---------- मैंने पूछा 0
ma-nne-p-o-hha m----- p------ m-i-n- p-o-h-a -------------- mainne poochha
Vždy som sa pýtal. मैं-े--मे---पू-ा म---- ह---- प--- म-ं-े ह-े-ा प-छ- ---------------- मैंने हमेशा पूछा 0
ma---e ham--ha p-oc-ha m----- h------ p------ m-i-n- h-m-s-a p-o-h-a ---------------------- mainne hamesha poochha
rozprávať सुन--ा स----- स-न-न- ------ सुनाना 0
su---na s------ s-n-a-a ------- sunaana
Rozprával som. म--न---ु-ाया म---- स----- म-ं-े स-न-य- ------------ मैंने सुनाया 0
ma---e su-aaya m----- s------ m-i-n- s-n-a-a -------------- mainne sunaaya
Rozprával som celý príbeh. म-ंने----ी----न- -ु-ाई म---- प--- क---- स---- म-ं-े प-र- क-ा-ी स-न-ई ---------------------- मैंने पूरी कहानी सुनाई 0
m---n- -oo--e k----ne- su--ee m----- p----- k------- s----- m-i-n- p-o-e- k-h-a-e- s-n-e- ----------------------------- mainne pooree kahaanee sunaee
učiť sa सी-ना स---- स-ख-ा ----- सीखना 0
se---a-a s------- s-e-h-n- -------- seekhana
Učil som sa. मैं-े सीखा म---- स--- म-ं-े स-ख- ---------- मैंने सीखा 0
mainn- -ee-ha m----- s----- m-i-n- s-e-h- ------------- mainne seekha
Učil som sa celý večer. मै-ने --म-भर--ीखा म---- श-- भ- स--- म-ं-े श-म भ- स-ख- ----------------- मैंने शाम भर सीखा 0
m---ne -h--- b-ar--ee-ha m----- s---- b--- s----- m-i-n- s-a-m b-a- s-e-h- ------------------------ mainne shaam bhar seekha
pracovať क-- -र-ा क-- क--- क-म क-न- -------- काम करना 0
ka-m k----a k--- k----- k-a- k-r-n- ----------- kaam karana
Pracoval som. मै--े-काम क--ा म---- क-- क--- म-ं-े क-म क-य- -------------- मैंने काम किया 0
m--nne-k-a---iya m----- k--- k--- m-i-n- k-a- k-y- ---------------- mainne kaam kiya
Pracoval som celý deň. म-ंने----- द-न------ि-ा म---- प--- द-- क-- क--- म-ं-े प-र- द-न क-म क-य- ----------------------- मैंने पूरा दिन काम किया 0
mainn- -o-----i- -a-m k-ya m----- p---- d-- k--- k--- m-i-n- p-o-a d-n k-a- k-y- -------------------------- mainne poora din kaam kiya
jesť खा-ा ख--- ख-न- ---- खाना 0
kha--a k----- k-a-n- ------ khaana
Jedol som. मै-ने ख-या म---- ख--- म-ं-े ख-य- ---------- मैंने खाया 0
m-i-n--k--a-a m----- k----- m-i-n- k-a-y- ------------- mainne khaaya
Zjedol som celé jedlo. मैंने सा---खा-- -ाया म---- स--- ख--- ख--- म-ं-े स-र- ख-न- ख-य- -------------------- मैंने सारा खाना खाया 0
main-- -a-r----a--a-k----a m----- s---- k----- k----- m-i-n- s-a-a k-a-n- k-a-y- -------------------------- mainne saara khaana khaaya

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!