Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   no Fortid 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [åttitre]

Fortid 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
telefonovať r---e r---- r-n-e ----- ringe 0
Telefonoval som. J---ha- -ing-. J-- h-- r----- J-g h-r r-n-t- -------------- Jeg har ringt. 0
Celý čas som telefonoval. J-- -ar ri--t---l- -----. J-- h-- r---- h--- t----- J-g h-r r-n-t h-l- t-d-n- ------------------------- Jeg har ringt hele tiden. 0
pýtať sa s--rre s----- s-ø-r- ------ spørre 0
Opýtal som sa. J-- h-r-s--r-. J-- h-- s----- J-g h-r s-u-t- -------------- Jeg har spurt. 0
Vždy som sa pýtal. Je--h-----ltid--p-r-. J-- h-- a----- s----- J-g h-r a-l-i- s-u-t- --------------------- Jeg har alltid spurt. 0
rozprávať f-rt--le f------- f-r-e-l- -------- fortelle 0
Rozprával som. J---ha--fo-t--t de-. J-- h-- f------ d--- J-g h-r f-r-a-t d-t- -------------------- Jeg har fortalt det. 0
Rozprával som celý príbeh. Jeg---r fo-ta-- --l- h--t-rien. J-- h-- f------ h--- h--------- J-g h-r f-r-a-t h-l- h-s-o-i-n- ------------------------------- Jeg har fortalt hele historien. 0
učiť sa l--e----ese l--- / l--- l-r- / l-s- ----------- lære / lese 0
Učil som sa. J-g -a-------/--est. J-- h-- l--- / l---- J-g h-r l-r- / l-s-. -------------------- Jeg har lært / lest. 0
Učil som sa celý večer. Jeg--a- ----------t -e-- kveld-n. J-- h-- l--- / l--- h--- k------- J-g h-r l-r- / l-s- h-l- k-e-d-n- --------------------------------- Jeg har lært / lest hele kvelden. 0
pracovať j--be j---- j-b-e ----- jobbe 0
Pracoval som. J-g-h-r job-et. J-- h-- j------ J-g h-r j-b-e-. --------------- Jeg har jobbet. 0
Pracoval som celý deň. Je---ar --b--t----e-d----. J-- h-- j----- h--- d----- J-g h-r j-b-e- h-l- d-g-n- -------------------------- Jeg har jobbet hele dagen. 0
jesť sp-se s---- s-i-e ----- spise 0
Jedol som. J-- --- -pist. J-- h-- s----- J-g h-r s-i-t- -------------- Jeg har spist. 0
Zjedol som celé jedlo. J-g -ar -pi-t o-p. J-- h-- s---- o--- J-g h-r s-i-t o-p- ------------------ Jeg har spist opp. 0

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!