Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   ro Trecut 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [optzeci şi trei]

Trecut 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
telefonovať a----bi-----e-efon a v---- l- t------ a v-r-i l- t-l-f-n ------------------ a vorbi la telefon 0
Telefonoval som. Am-vorbi--la-te---o-. A- v----- l- t------- A- v-r-i- l- t-l-f-n- --------------------- Am vorbit la telefon. 0
Celý čas som telefonoval. Am--orb---to- tim-ul -- t-l-f-n. A- v----- t-- t----- l- t------- A- v-r-i- t-t t-m-u- l- t-l-f-n- -------------------------------- Am vorbit tot timpul la telefon. 0
pýtať sa a-în-r-ba a î------ a î-t-e-a --------- a întreba 0
Opýtal som sa. Am-în-re--t. A- î-------- A- î-t-e-a-. ------------ Am întrebat. 0
Vždy som sa pýtal. Am-înt---a- î-to-----na. A- î------- î----------- A- î-t-e-a- î-t-t-e-u-a- ------------------------ Am întrebat întotdeauna. 0
rozprávať a --ves-i a p------ a p-v-s-i --------- a povesti 0
Rozprával som. Am -----t--. A- p-------- A- p-v-s-i-. ------------ Am povestit. 0
Rozprával som celý príbeh. A---ov-s-it--oa-ă po----e-. A- p------- t---- p-------- A- p-v-s-i- t-a-ă p-v-s-e-. --------------------------- Am povestit toată povestea. 0
učiť sa a î-văţa a î----- a î-v-ţ- -------- a învăţa 0
Učil som sa. A- --văţat. A- î------- A- î-v-ţ-t- ----------- Am învăţat. 0
Učil som sa celý večer. A- -n-ăţat-toa-ă --ar-. A- î------ t---- s----- A- î-v-ţ-t t-a-ă s-a-a- ----------------------- Am învăţat toată seara. 0
pracovať a-l-cra a l---- a l-c-a ------- a lucra 0
Pracoval som. Am ---rat. A- l------ A- l-c-a-. ---------- Am lucrat. 0
Pracoval som celý deň. Am lu---t--oa-- -i-a. A- l----- t---- z---- A- l-c-a- t-a-ă z-u-. --------------------- Am lucrat toată ziua. 0
jesť a -â-ca a m---- a m-n-a ------- a mânca 0
Jedol som. A--m-nc--. A- m------ A- m-n-a-. ---------- Am mâncat. 0
Zjedol som celé jedlo. A- m--cat-t--tă-mâ-c-re-. A- m----- t---- m-------- A- m-n-a- t-a-ă m-n-a-e-. ------------------------- Am mâncat toată mâncarea. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!