Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   ru Прошедшая форма 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [восемьдесят три]

83 [vosemʹdesyat tri]

Прошедшая форма 3

[Proshedshaya forma 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ruština Prehrať Viac
telefonovať Гов---ть п- -елеф-ну Г------- п- т------- Г-в-р-т- п- т-л-ф-н- -------------------- Говорить по телефону 0
Go--r-----o -el-fonu G------- p- t------- G-v-r-t- p- t-l-f-n- -------------------- Govoritʹ po telefonu
Telefonoval som. Я -ово--- - -----и---п- т-леф--у. Я г------ / г------- п- т-------- Я г-в-р-л / г-в-р-л- п- т-л-ф-н-. --------------------------------- Я говорил / говорила по телефону. 0
Ya --vori--- -o-o-i-a----telefon-. Y- g------ / g------- p- t-------- Y- g-v-r-l / g-v-r-l- p- t-l-f-n-. ---------------------------------- Ya govoril / govorila po telefonu.
Celý čas som telefonoval. Я -----р--я ---орил - --во--ла-по т--е--н-. Я в-- в---- г------ / г------- п- т-------- Я в-е в-е-я г-в-р-л / г-в-р-л- п- т-л-ф-н-. ------------------------------------------- Я все время говорил / говорила по телефону. 0
Y- v-e----m-a-g--or---/-g-vori-a po t----on-. Y- v-- v----- g------ / g------- p- t-------- Y- v-e v-e-y- g-v-r-l / g-v-r-l- p- t-l-f-n-. --------------------------------------------- Ya vse vremya govoril / govorila po telefonu.
pýtať sa Спр--ив-ть С--------- С-р-ш-в-т- ---------- Спрашивать 0
S-rashi-atʹ S---------- S-r-s-i-a-ʹ ----------- Sprashivatʹ
Opýtal som sa. Я-сп--си------р-с--а. Я с------ / с-------- Я с-р-с-л / с-р-с-л-. --------------------- Я спросил / спросила. 0
Ya--pr-------s-r-s-la. Y- s------ / s-------- Y- s-r-s-l / s-r-s-l-. ---------------------- Ya sprosil / sprosila.
Vždy som sa pýtal. Я все--а с-р--и--л-- ---а-ив---. Я в----- с-------- / с---------- Я в-е-д- с-р-ш-в-л / с-р-ш-в-л-. -------------------------------- Я всегда спрашивал / спрашивала. 0
Ya vse-d----r--hi-al /-s------v--a. Y- v----- s--------- / s----------- Y- v-e-d- s-r-s-i-a- / s-r-s-i-a-a- ----------------------------------- Ya vsegda sprashival / sprashivala.
rozprávať Расск-зы-ать Р----------- Р-с-к-з-в-т- ------------ Рассказывать 0
R---kazy---ʹ R----------- R-s-k-z-v-t- ------------ Rasskazyvatʹ
Rozprával som. Я-рас-ка-а- -----ска--ла. Я р-------- / р---------- Я р-с-к-з-л / р-с-к-з-л-. ------------------------- Я рассказал / рассказала. 0
Ya r--sk-zal-- -ass-aza-a. Y- r-------- / r---------- Y- r-s-k-z-l / r-s-k-z-l-. -------------------------- Ya rasskazal / rasskazala.
Rozprával som celý príbeh. Я-расск-за-------с---ала ----и-то-ию. Я р-------- / р--------- в-- и------- Я р-с-к-з-л / р-с-к-з-л- в-ю и-т-р-ю- ------------------------------------- Я рассказал / рассказала всю историю. 0
Y- r-ss-azal-/--asskaz--a vs-- -st----u. Y- r-------- / r--------- v--- i-------- Y- r-s-k-z-l / r-s-k-z-l- v-y- i-t-r-y-. ---------------------------------------- Ya rasskazal / rasskazala vsyu istoriyu.
učiť sa У--ть У---- У-и-ь ----- Учить 0
U-h--ʹ U----- U-h-t- ------ Uchitʹ
Učil som sa. Я учи--- -ч--а. Я у--- / у----- Я у-и- / у-и-а- --------------- Я учил / учила. 0
Y--u--il-/ uc---a. Y- u---- / u------ Y- u-h-l / u-h-l-. ------------------ Ya uchil / uchila.
Učil som sa celý večer. Я-вес--ве-ер---и- / у-ил-. Я в--- в---- у--- / у----- Я в-с- в-ч-р у-и- / у-и-а- -------------------------- Я весь вечер учил / учила. 0
Y--ve-ʹ ----e- -c----- uch---. Y- v--- v----- u---- / u------ Y- v-s- v-c-e- u-h-l / u-h-l-. ------------------------------ Ya vesʹ vecher uchil / uchila.
pracovať Р-б---ть Р------- Р-б-т-т- -------- Работать 0
Ra----tʹ R------- R-b-t-t- -------- Rabotatʹ
Pracoval som. Я р-бо-а--/-р-бота-а. Я р------ / р-------- Я р-б-т-л / р-б-т-л-. --------------------- Я работал / работала. 0
Y----bot------ab----a. Y- r------ / r-------- Y- r-b-t-l / r-b-t-l-. ---------------------- Ya rabotal / rabotala.
Pracoval som celý deň. Я-в--ь-де-ь -а----л /-рабо----. Я в--- д--- р------ / р-------- Я в-с- д-н- р-б-т-л / р-б-т-л-. ------------------------------- Я весь день работал / работала. 0
Ya-v----d--ʹ rabot-l - -----a--. Y- v--- d--- r------ / r-------- Y- v-s- d-n- r-b-t-l / r-b-t-l-. -------------------------------- Ya vesʹ denʹ rabotal / rabotala.
jesť Ес-ь Е--- Е-т- ---- Есть 0
Ye-tʹ Y---- Y-s-ʹ ----- Yestʹ
Jedol som. Я----л - ----а. Я п--- / п----- Я п-е- / п-е-а- --------------- Я поел / поела. 0
Ya--o----- -oye--. Y- p---- / p------ Y- p-y-l / p-y-l-. ------------------ Ya poyel / poyela.
Zjedol som celé jedlo. Я-с-е- / -ъ----вс- пор-и-. Я с--- / с---- в-- п------ Я с-е- / с-е-а в-ю п-р-и-. -------------------------- Я съел / съела всю порцию. 0
Y- sʺy---- --ye----syu po-tsi--. Y- s---- / s----- v--- p-------- Y- s-y-l / s-y-l- v-y- p-r-s-y-. -------------------------------- Ya sʺyel / sʺyela vsyu portsiyu.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!