Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 1   »   mk Прашања – Минато време 1

85 [osemdesiatpäť]

Otázky – minulý čas 1

Otázky – minulý čas 1

85 [осумдесет и пет]

85 [osoomdyesyet i pyet]

Прашања – Минато време 1

[Prashaњa – Minato vryemye 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Koľko ste vypili? Ко-ку---а-е-и-п--но? К---- и---- и------- К-л-у и-а-е и-п-е-о- -------------------- Колку имате испиено? 0
Ko-koo-i----e --p-ye-o? K----- i----- i-------- K-l-o- i-a-y- i-p-y-n-? ----------------------- Kolkoo imatye ispiyeno?
Koľko ste pracovali? Колку--аб----т-? К---- р--------- К-л-у р-б-т-в-е- ---------------- Колку работевте? 0
Kol--o ---ot-e---e? K----- r----------- K-l-o- r-b-t-e-t-e- ------------------- Kolkoo rabotyevtye?
Koľko ste napísali? К-л----апиша-те? К---- н--------- К-л-у н-п-ш-в-е- ---------------- Колку напишавте? 0
K-------ap--ha--ye? K----- n----------- K-l-o- n-p-s-a-t-e- ------------------- Kolkoo napishavtye?
Ako ste spali? К-ко спи-в--? К--- с------- К-к- с-и-в-е- ------------- Како спиевте? 0
K-ko sp-yev---? K--- s--------- K-k- s-i-e-t-e- --------------- Kako spiyevtye?
Ako ste spravili skúšku? К--о--о--о-ожи--е и-п-то-? К--- г- п-------- и------- К-к- г- п-л-ж-в-е и-п-т-т- -------------------------- Како го положивте испитот? 0
K-ko g-- p-l-ʐivt-e---pito-? K--- g-- p--------- i------- K-k- g-o p-l-ʐ-v-y- i-p-t-t- ---------------------------- Kako guo poloʐivtye ispitot?
Ako ste našli cestu? К-к- -о--а--о-т------т? К--- г- н------- п----- К-к- г- н-ј-о-т- п-т-т- ----------------------- Како го најдовте патот? 0
K--o--uo-----ov-ye---tot? K--- g-- n-------- p----- K-k- g-o n-ј-o-t-e p-t-t- ------------------------- Kako guo naјdovtye patot?
S kým ste sa rozprávali? Со--ог- -а-го-а---те? С- к--- р------------ С- к-г- р-з-о-а-а-т-? --------------------- Со кого разговаравте? 0
S--k---o---zgu--ar-v-y-? S- k---- r-------------- S- k-g-o r-z-u-v-r-v-y-? ------------------------ So koguo razguovaravtye?
S kým ste sa dohodli? Со-к------ дого-оривт-? С- к--- с- д----------- С- к-г- с- д-г-в-р-в-е- ----------------------- Со кого се договоривте? 0
S- ---uo -ye-dog-o-orivt--? S- k---- s-- d------------- S- k-g-o s-e d-g-o-o-i-t-e- --------------------------- So koguo sye doguovorivtye?
S kým ste oslavovali narodeniny? С- кого -л-вевте р-----е-? С- к--- с------- р-------- С- к-г- с-а-е-т- р-д-н-е-? -------------------------- Со кого славевте роденден? 0
So --gu--sla--evt-- -o-yend-e-? S- k---- s--------- r---------- S- k-g-o s-a-y-v-y- r-d-e-d-e-? ------------------------------- So koguo slavyevtye rodyendyen?
Kde ste boli? К--е б-вте? К--- б----- К-д- б-в-е- ----------- Каде бевте? 0
K-dye-byevt-e? K---- b------- K-d-e b-e-t-e- -------------- Kadye byevtye?
Kde ste bývali? Ка-е-жив--в--? К--- ж-------- К-д- ж-в-е-т-? -------------- Каде живеевте? 0
K-dye---vyey-v---? K---- ʐ----------- K-d-e ʐ-v-e-e-t-e- ------------------ Kadye ʐivyeyevtye?
Kde ste pracovali? К-де ---о-евте? К--- р--------- К-д- р-б-т-в-е- --------------- Каде работевте? 0
K-dy--r-b-tye----? K---- r----------- K-d-e r-b-t-e-t-e- ------------------ Kadye rabotyevtye?
Čo ste odporučili? Ш-- -р-порача-т-? Ш-- п------------ Ш-о п-е-о-а-а-т-? ----------------- Што препорачавте? 0
Shto--r--p--a-h-v-ye? S--- p--------------- S-t- p-y-p-r-c-a-t-e- --------------------- Shto pryeporachavtye?
Čo ste jedli? Што ј-дев-е? Ш-- ј------- Ш-о ј-д-в-е- ------------ Што јадевте? 0
S-t- ј--yevty-? S--- ј--------- S-t- ј-d-e-t-e- --------------- Shto јadyevtye?
Čo ste sa dozvedeli? Ка-о --з-авт-? К--- д-------- К-к- д-з-а-т-? -------------- Како дознавте? 0
Kako-d---a--y-? K--- d--------- K-k- d-z-a-t-e- --------------- Kako doznavtye?
Ako rýchlo ste išli? Колку б--о в---вте? К---- б--- в------- К-л-у б-з- в-з-в-е- ------------------- Колку брзо возевте? 0
Ko---- -r-- -ozy-vt--? K----- b--- v--------- K-l-o- b-z- v-z-e-t-e- ---------------------- Kolkoo brzo vozyevtye?
Ako dlho ste leteli? Колк- ---г--лет-вте? К---- д---- л------- К-л-у д-л-о л-т-в-е- -------------------- Колку долго летавте? 0
Ko---o do---- -yetav-y-? K----- d----- l--------- K-l-o- d-l-u- l-e-a-t-e- ------------------------ Kolkoo dolguo lyetavtye?
Ako vysoko ste vyskočili? К---у-в---к- ск---а--е? К---- в----- с--------- К-л-у в-с-к- с-о-н-в-е- ----------------------- Колку високо скокнавте? 0
Kol-----is-----ko---v-ye? K----- v----- s---------- K-l-o- v-s-k- s-o-n-v-y-? ------------------------- Kolkoo visoko skoknavtye?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Africké jazyky

V Afrike sa hovorí veľkým množstvom rôznych jazykov. Žiadny iný kontinent nemá toľko odlišných jazykov. Rôznorodosť afrických jazykov je ohromujúca. Odhaduje sa, že existuje okolo 2 000 afrických jazykov. Tieto jazyky si však nie sú podobné! Práve naopak - sú často veľmi rozdielne! Jazyky v Afrike patria do štyroch rôznych jazykových rodín. Niektoré africké jazyky sú úplne unikátne. Napríklad sú v nich zvuky, ktoré cudzinci nedokážu napodobniť. Hranice štátov v Afrike nie sú vždy zhodné s hranicami jednotlivých jazykov. V niektorých regiónoch sa vyskytuje veľké množstvo rôznych jazykov. Napríklad v Tanzánii sa hovorí jazykmi zo všetkých štyroch jazykových rodín. Afrikánčina je medzi africkými jazykmi výnimkou. Tento jazyk vznikol v koloniálnom období. V tej dobe sa stretávali ľudia z rôznych kontinentov. Pochádzali z Afriky, Európy a Ázie. Z týchto kontaktov sa vyvinul úplne nový jazyk. Afrikánčina obsahuje prvky z mnohých jazykov. Najviac je však príbuzná s holandčinou. Dnes sa afrikánčinou hovorí predovšetkým v Južnej Afrike a Namíbii. Najneobvyklejším africkým jazykom je jazyk bubnov. Každé oznámenie sa dá teoreticky vybubnovať. Jazyky, ktorými sa „hovorí“ pomocou bubnov, sú tónové jazyky. Význam slov a slabík závisí na výške tónu. To znamená, že tóny musia byť vydávané pomocou bubnov. Jazyku bubnov rozumejú v Afrike aj deti. A je veľmi efektívny ... Jazyk bubnov počuť až na 12 kilometrov!