Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   be Пытанні – прошлы час 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [восемдзесят шэсць]

86 [vosemdzesyat shests’]

Пытанні – прошлы час 2

[Pytannі – proshly chas 2]

slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Як- н- т--- б-- г-------? Які на табе быў гальштук? 0
Y--- n- t--- b-- g--’s----? Ya-- n- t--- b-- g--------? Yakі na tabe byu gal’shtuk? Y-k- n- t-b- b-u g-l’s-t-k? --------------------’-----?
Ktoré auto si kúpil? Як- а--------- т- к----? Які аўтамабіль ты купіў? 0
Y--- a--------’ t- k----? Ya-- a--------- t- k----? Yakі autamabіl’ ty kupіu? Y-k- a-t-m-b-l’ t- k-p-u? --------------’---------?
Ktoré noviny si si predplatil? На я--- г----- т- п---------? На якую газету ты падпісаўся? 0
N- y----- g----- t- p----------? Na y----- g----- t- p----------? Na yakuyu gazetu ty padpіsausya? N- y-k-y- g-z-t- t- p-d-і-a-s-a? -------------------------------?
Koho ste videli? Ка-- В- ў------? Каго Вы ўбачылі? 0
K--- V- u-------? Ka-- V- u-------? Kago Vy ubachylі? K-g- V- u-a-h-l-? ----------------?
Koho ste stretli? Ка-- В- с-------? Каго Вы сустрэлі? 0
K--- V- s-------? Ka-- V- s-------? Kago Vy sustrelі? K-g- V- s-s-r-l-? ----------------?
Koho ste spoznali? Ка-- В- п------? Каго Вы пазналі? 0
K--- V- p------? Ka-- V- p------? Kago Vy paznalі? K-g- V- p-z-a-і? ---------------?
Kedy ste vstali? Ка-- В- ў-----? Калі Вы ўсталі? 0
K--- V- u-----? Ka-- V- u-----? Kalі Vy ustalі? K-l- V- u-t-l-? --------------?
Kedy ste začali? Ка-- В- п-----? Калі Вы пачалі? 0
K--- V- p------? Ka-- V- p------? Kalі Vy pachalі? K-l- V- p-c-a-і? ---------------?
Kedy ste prestali? Ка-- В- з--------? Калі Вы закончылі? 0
K--- V- z---------? Ka-- V- z---------? Kalі Vy zakonchylі? K-l- V- z-k-n-h-l-? ------------------?
Prečo ste sa zobudili? Ча-- В- п---------? Чаму Вы прачнуліся? 0
C---- V- p-----------? Ch--- V- p-----------? Chamu Vy prachnulіsya? C-a-u V- p-a-h-u-і-y-? ---------------------?
Prečo ste sa stali učiteľom? Ча-- В- с---- н----------? Чаму Вы сталі настаўнікам? 0
C---- V- s---- n----------? Ch--- V- s---- n----------? Chamu Vy stalі nastaunіkam? C-a-u V- s-a-і n-s-a-n-k-m? --------------------------?
Prečo ste išli taxíkom? Ча-- В- ў---- т----? Чаму Вы ўзялі таксі? 0
C---- V- u----- t----? Ch--- V- u----- t----? Chamu Vy uzyalі taksі? C-a-u V- u-y-l- t-k-і? ---------------------?
Odkiaľ ste prišli? Ад---- В- п------? Адкуль Вы прыйшлі? 0
A----’ V- p-------? Ad---- V- p-------? Adkul’ Vy pryyshlі? A-k-l’ V- p-y-s-l-? -----’------------?
Kam ste išli? Ку-- В- п-----? Куды Вы пайшлі? 0
K--- V- p------? Ku-- V- p------? Kudy Vy payshlі? K-d- V- p-y-h-і? ---------------?
Kde ste boli? Дз- В- б---? Дзе Вы былі? 0
D-- V- b---? Dz- V- b---? Dze Vy bylі? D-e V- b-l-? -----------?
Komu si pomohol? Ка-- т- д------? Каму ты дапамог? 0
K--- t- d------? Ka-- t- d------? Kamu ty dapamog? K-m- t- d-p-m-g? ---------------?
Komu si písal? Ка-- т- н------? Каму ты напісаў? 0
K--- t- n------? Ka-- t- n------? Kamu ty napіsau? K-m- t- n-p-s-u? ---------------?
Komu si odpovedal? Ка-- т- а------? Каму ты адказаў? 0
K--- t- a------? Ka-- t- a------? Kamu ty adkazau? K-m- t- a-k-z-u? ---------------?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...