Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   el Ερωτήσεις – παρελθοντικός 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ογδόντα έξι]

86 [ogdónta éxi]

Ερωτήσεις – παρελθοντικός 2

[Erōtḗseis – parelthontikós 2]

slovenčina gréčtina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Πο-- γ------ φ------; Ποια γραβάτα φόρεσες; 0
P--- g------ p-------? Po-- g------ p-------? Poia grabáta phóreses? P-i- g-a-á-a p-ó-e-e-? ---------------------?
Ktoré auto si kúpil? Πο-- α--------- α-------; Ποιο αυτοκίνητο αγόρασες; 0
P--- a--------- a-------? Po-- a--------- a-------? Poio autokínēto agórases? P-i- a-t-k-n-t- a-ó-a-e-? ------------------------?
Ktoré noviny si si predplatil? Σε π--- ε-------- έ----- σ----------; Σε ποιά εφημερίδα έγινες συνδρομητής; 0
S- p--- e--------- é----- s----------? Se p--- e--------- é----- s----------? Se poiá ephēmerída égines syndromētḗs? S- p-i- e-h-m-r-d- é-i-e- s-n-r-m-t-s? -------------------------------------?
Koho ste videli? Πο--- ε-----; Ποιον είδατε; 0
P---- e-----? Po--- e-----? Poion eídate? P-i-n e-d-t-? ------------?
Koho ste stretli? Πο--- σ----------; Ποιον συναντήσατε; 0
P---- s----------? Po--- s----------? Poion synantḗsate? P-i-n s-n-n-ḗ-a-e? -----------------?
Koho ste spoznali? Πο--- α-----------; Ποιον αναγνωρίσατε; 0
P---- a-----------? Po--- a-----------? Poion anagnōrísate? P-i-n a-a-n-r-s-t-? ------------------?
Kedy ste vstali? Πό-- σ---------; Πότε σηκωθήκατε; 0
P--- s----------? Pó-- s----------? Póte sēkōthḗkate? P-t- s-k-t-ḗ-a-e? ----------------?
Kedy ste začali? Πό-- ξ---------; Πότε ξεκινήσατε; 0
P--- x---------? Pó-- x---------? Póte xekinḗsate? P-t- x-k-n-s-t-? ---------------?
Kedy ste prestali? Πό-- σ----------; Πότε σταματήσατε; 0
P--- s----------? Pó-- s----------? Póte stamatḗsate? P-t- s-a-a-ḗ-a-e? ----------------?
Prečo ste sa zobudili? Γι--- ξ--------; Γιατί ξυπνήσατε; 0
G---- x--------? Gi--- x--------? Giatí xypnḗsate? G-a-í x-p-ḗ-a-e? ---------------?
Prečo ste sa stali učiteľom? Γι--- γ----- δ-------; Γιατί γίνατε δάσκαλος; 0
G---- g----- d-------? Gi--- g----- d-------? Giatí gínate dáskalos? G-a-í g-n-t- d-s-a-o-? ---------------------?
Prečo ste išli taxíkom? Γι--- π----- τ---; Γιατί πήρατε ταξί; 0
G---- p----- t---? Gi--- p----- t---? Giatí pḗrate taxí? G-a-í p-r-t- t-x-? -----------------?
Odkiaľ ste prišli? Απ- π-- ή-----; Από πού ήρθατε; 0
A-- p-- ḗ------? Ap- p-- ḗ------? Apó poú ḗrthate? A-ó p-ú ḗ-t-a-e? ---------------?
Kam ste išli? Πο- π-----; Πού πήγατε; 0
P-- p-----? Po- p-----? Poú pḗgate? P-ú p-g-t-? ----------?
Kde ste boli? Πο- ή------; Πού ήσασταν; 0
P-- ḗ------? Po- ḗ------? Poú ḗsastan? P-ú ḗ-a-t-n? -----------?
Komu si pomohol? Πο--- β-------; Ποιον βοήθησες; 0
P---- b--------? Po--- b--------? Poion boḗthēses? P-i-n b-ḗ-h-s-s? ---------------?
Komu si písal? Σε π---- έ------; Σε ποιον έγραψες; 0
S- p---- é-------? Se p---- é-------? Se poion égrapses? S- p-i-n é-r-p-e-? -----------------?
Komu si odpovedal? Σε π---- α--------; Σε ποιον απάντησες; 0
S- p---- a--------? Se p---- a--------? Se poion apántēses? S- p-i-n a-á-t-s-s? ------------------?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...