Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   eo Demandoj – Is-tempo 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [okdek ses]

Demandoj – Is-tempo 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? K-u---ra--ton-v- -ur----s? Kiun kravaton vi surhavis? K-u- k-a-a-o- v- s-r-a-i-? -------------------------- Kiun kravaton vi surhavis? 0
Ktoré auto si kúpil? K--n---t-- vi-a-et-s? Kiun aŭton vi aĉetis? K-u- a-t-n v- a-e-i-? --------------------- Kiun aŭton vi aĉetis? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Kiun -a--t---vi a-o-i-? Kiun gazeton vi abonis? K-u- g-z-t-n v- a-o-i-? ----------------------- Kiun gazeton vi abonis? 0
Koho ste videli? Ki-n--i --dis? Kiun vi vidis? K-u- v- v-d-s- -------------- Kiun vi vidis? 0
Koho ste stretli? Kiu--vi-re--o--is? Kiun vi renkontis? K-u- v- r-n-o-t-s- ------------------ Kiun vi renkontis? 0
Koho ste spoznali? K-----i---ko--s? Kiun vi rekonis? K-u- v- r-k-n-s- ---------------- Kiun vi rekonis? 0
Kedy ste vstali? K------ el----ĝ--? Kiam vi ellitiĝis? K-a- v- e-l-t-ĝ-s- ------------------ Kiam vi ellitiĝis? 0
Kedy ste začali? Ki---vi-ko-en---? Kiam vi komencis? K-a- v- k-m-n-i-? ----------------- Kiam vi komencis? 0
Kedy ste prestali? Ki-- -- -ini-? Kiam vi finis? K-a- v- f-n-s- -------------- Kiam vi finis? 0
Prečo ste sa zobudili? K-a--vi v--iĝi-? Kial vi vekiĝis? K-a- v- v-k-ĝ-s- ---------------- Kial vi vekiĝis? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? K-----i-i-is i-s--u--t-? Kial vi iĝis instruisto? K-a- v- i-i- i-s-r-i-t-? ------------------------ Kial vi iĝis instruisto? 0
Prečo ste išli taxíkom? K-al----preni- ta--i--? Kial vi prenis taksion? K-a- v- p-e-i- t-k-i-n- ----------------------- Kial vi prenis taksion? 0
Odkiaľ ste prišli? De --e-v--v--is? De kie vi venis? D- k-e v- v-n-s- ---------------- De kie vi venis? 0
Kam ste išli? K-e--------s? Kien vi iris? K-e- v- i-i-? ------------- Kien vi iris? 0
Kde ste boli? Kie -- ----s? Kie vi estis? K-e v- e-t-s- ------------- Kie vi estis? 0
Komu si pomohol? A--k----i h-l---? Al kiu vi helpis? A- k-u v- h-l-i-? ----------------- Al kiu vi helpis? 0
Komu si písal? A--k-- v- skr----? Al kiu vi skribis? A- k-u v- s-r-b-s- ------------------ Al kiu vi skribis? 0
Komu si odpovedal? Al---- vi---s-ondis? Al kiu vi respondis? A- k-u v- r-s-o-d-s- -------------------- Al kiu vi respondis? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...