Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   it Domande – Passato 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ottantasei]

Domande – Passato 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? C-e-cra-a----h-i ---ossa--? C-- c------- h-- i--------- C-e c-a-a-t- h-i i-d-s-a-o- --------------------------- Che cravatta hai indossato? 0
Ktoré auto si kúpil? Che -a---i---h-i c-mprato? C-- m------- h-- c-------- C-e m-c-h-n- h-i c-m-r-t-? -------------------------- Che macchina hai comprato? 0
Ktoré noviny si si predplatil? A--h--gio-nale-ti-se----b-n---? A c-- g------- t- s-- a-------- A c-e g-o-n-l- t- s-i a-b-n-t-? ------------------------------- A che giornale ti sei abbonato? 0
Koho ste videli? Ch---- vis--? C-- h- v----- C-i h- v-s-o- ------------- Chi ha visto? 0
Koho ste stretli? C-i-ha ---o-t-at-? C-- h- i---------- C-i h- i-c-n-r-t-? ------------------ Chi ha incontrato? 0
Koho ste spoznali? Chi--a --c---sc-ut-? C-- h- r------------ C-i h- r-c-n-s-i-t-? -------------------- Chi ha riconosciuto? 0
Kedy ste vstali? Qu-n-o--- --al-ato? Q----- s- è a------ Q-a-d- s- è a-z-t-? ------------------- Quando si è alzato? 0
Kedy ste začali? Qu--d---a --m--ci--o? Q----- h- c---------- Q-a-d- h- c-m-n-i-t-? --------------------- Quando ha cominciato? 0
Kedy ste prestali? Q--ndo h--f--ito? Q----- h- f------ Q-a-d- h- f-n-t-? ----------------- Quando ha finito? 0
Prečo ste sa zobudili? P----é si è sve-l--to? P----- s- è s--------- P-r-h- s- è s-e-l-a-o- ---------------------- Perché si è svegliato? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? Per--- è-div----t--i-s-g-ant-? P----- è d-------- i---------- P-r-h- è d-v-n-a-o i-s-g-a-t-? ------------------------------ Perché è diventato insegnante? 0
Prečo ste išli taxíkom? P-r-hé-h---r-so-un --ss-? P----- h- p---- u- t----- P-r-h- h- p-e-o u- t-s-ì- ------------------------- Perché ha preso un tassì? 0
Odkiaľ ste prišli? D--d-v’- -e--to? D- d---- v------ D- d-v-è v-n-t-? ---------------- Da dov’è venuto? 0
Kam ste išli? D--’--an---o? D---- a------ D-v-è a-d-t-? ------------- Dov’è andato? 0
Kde ste boli? D---è---ato? D---- s----- D-v-è s-a-o- ------------ Dov’è stato? 0
Komu si pomohol? C---h-i--iut-to? C-- h-- a------- C-i h-i a-u-a-o- ---------------- Chi hai aiutato? 0
Komu si písal? A--hi--a--scr-tt-? A c-- h-- s------- A c-i h-i s-r-t-o- ------------------ A chi hai scritto? 0
Komu si odpovedal? A c-- -ai-risp-s-o? A c-- h-- r-------- A c-i h-i r-s-o-t-? ------------------- A chi hai risposto? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...