Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ro Întrebări – Trecut 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [optzeci şi şase]

Întrebări – Trecut 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? C- ----a-ă--i--ur-a-? C- c------ a- p------ C- c-a-a-ă a- p-r-a-? --------------------- Ce cravată ai purtat? 0
Ktoré auto si kúpil? Ce-m-şină -i----p-r--? C- m----- a- c-------- C- m-ş-n- a- c-m-ă-a-? ---------------------- Ce maşină ai cumpărat? 0
Ktoré noviny si si predplatil? L--c- r--i--ă ------a-onat? L- c- r------ t---- a------ L- c- r-v-s-ă t---i a-o-a-? --------------------------- La ce revistă te-ai abonat? 0
Koho ste videli? Pe c-ne a-- văzut? P- c--- a-- v----- P- c-n- a-i v-z-t- ------------------ Pe cine aţi văzut? 0
Koho ste stretli? Cu c--- ---ţi--nt---i-? C- c--- v---- î-------- C- c-n- v-a-i î-t-l-i-? ----------------------- Cu cine v-aţi întâlnit? 0
Koho ste spoznali? P--ci-e-a-- -ec--o--u-? P- c--- a-- r---------- P- c-n- a-i r-c-n-s-u-? ----------------------- Pe cine aţi recunoscut? 0
Kedy ste vstali? C--d v-aţ- -r-zi-? C--- v---- t------ C-n- v-a-i t-e-i-? ------------------ Când v-aţi trezit? 0
Kedy ste začali? C----aţi-î-c-put? C--- a-- î------- C-n- a-i î-c-p-t- ----------------- Când aţi început? 0
Kedy ste prestali? C--- v--ţ--op--t? C--- v---- o----- C-n- v-a-i o-r-t- ----------------- Când v-aţi oprit? 0
Prečo ste sa zobudili? De-c----a-i-tre-it? D- c- v---- t------ D- c- v-a-i t-e-i-? ------------------- De ce v-aţi trezit? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? De-c--aţ--d--en-t -r-f--or? D- c- a-- d------ p-------- D- c- a-i d-v-n-t p-o-e-o-? --------------------------- De ce aţi devenit profesor? 0
Prečo ste išli taxíkom? De -e--ţ--luat un ta-i? D- c- a-- l--- u- t---- D- c- a-i l-a- u- t-x-? ----------------------- De ce aţi luat un taxi? 0
Odkiaľ ste prišli? De -----aţi-ve-it? D- u--- a-- v----- D- u-d- a-i v-n-t- ------------------ De unde aţi venit? 0
Kam ste išli? U-de-aţi--e--? U--- a-- m---- U-d- a-i m-r-? -------------- Unde aţi mers? 0
Kde ste boli? U-d---ţi fos-? U--- a-- f---- U-d- a-i f-s-? -------------- Unde aţi fost? 0
Komu si pomohol? C-i --a--aj----? C-- i--- a------ C-i i-a- a-u-a-? ---------------- Cui i-ai ajutat? 0
Komu si písal? Cu--i--i---ris? C-- i--- s----- C-i i-a- s-r-s- --------------- Cui i-ai scris? 0
Komu si odpovedal? Cui ---- -ă---n-? C-- i--- r------- C-i i-a- r-s-u-s- ----------------- Cui i-ai răspuns? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...