Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   sv Fråga – förfluten tid 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [åttiosex]

Fråga – förfluten tid 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? V-lken---i---h--- -u------g? V----- s---- h--- d- p- d--- V-l-e- s-i-s h-d- d- p- d-g- ---------------------------- Vilken slips hade du på dig? 0
Ktoré auto si kúpil? Vi-k-n --- -ar-d- kö-t? V----- b-- h-- d- k---- V-l-e- b-l h-r d- k-p-? ----------------------- Vilken bil har du köpt? 0
Ktoré noviny si si predplatil? V---en ti-ning--ar-du pre-u---erat på? V----- t------ h-- d- p----------- p-- V-l-e- t-d-i-g h-r d- p-e-u-e-e-a- p-? -------------------------------------- Vilken tidning har du prenumererat på? 0
Koho ste videli? Vem -ar--u sett? V-- h-- d- s---- V-m h-r d- s-t-? ---------------- Vem har du sett? 0
Koho ste stretli? V-m--a- du trä---t? V-- h-- d- t------- V-m h-r d- t-ä-f-t- ------------------- Vem har du träffat? 0
Koho ste spoznali? V-- -a- -u----t-igen? V-- h-- d- k--- i---- V-m h-r d- k-n- i-e-? --------------------- Vem har du känt igen? 0
Kedy ste vstali? N---har-n---å-t--pp? N-- h-- n- g--- u--- N-r h-r n- g-t- u-p- -------------------- När har ni gått upp? 0
Kedy ste začali? N---h----i---rj--? N-- h-- n- b------ N-r h-r n- b-r-a-? ------------------ När har ni börjat? 0
Kedy ste prestali? Nä------n---lu-at? N-- h-- n- s------ N-r h-r n- s-u-a-? ------------------ När har ni slutat? 0
Prečo ste sa zobudili? V---ör h-- -i va--a-? V----- h-- n- v------ V-r-ö- h-r n- v-k-a-? --------------------- Varför har ni vaknat? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? V-r-ör----- ni lä----? V----- b--- n- l------ V-r-ö- b-e- n- l-r-r-? ---------------------- Varför blev ni lärare? 0
Prečo ste išli taxíkom? Var-ör-h-r ---tag-- e--t---? V----- h-- n- t---- e- t---- V-r-ö- h-r n- t-g-t e- t-x-? ---------------------------- Varför har ni tagit en taxi? 0
Odkiaľ ste prišli? Va-t ko---- ----fr--? V--- k----- n- i----- V-r- k-m-e- n- i-r-n- --------------------- Vart kommer ni ifrån? 0
Kam ste išli? V-rt h-r--i gå-t? V--- h-- n- g---- V-r- h-r n- g-t-? ----------------- Vart har ni gått? 0
Kde ste boli? Var har-ni--a--t? V-- h-- n- v----- V-r h-r n- v-r-t- ----------------- Var har ni varit? 0
Komu si pomohol? V-m-----du -j----? V-- h-- d- h------ V-m h-r d- h-ä-p-? ------------------ Vem har du hjälpt? 0
Komu si písal? V-m --r du -kr--it -i-l? V-- h-- d- s------ t---- V-m h-r d- s-r-v-t t-l-? ------------------------ Vem har du skrivit till? 0
Komu si odpovedal? V-m---r ----var--? V-- h-- d- s------ V-m h-r d- s-a-a-? ------------------ Vem har du svarat? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...