Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   tl Questions – Past tense 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [walumpu’t anim]

Questions – Past tense 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina filipínčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? An- ang ----o--mo---ku-b-ta? A-- a-- s----- m--- k------- A-o a-g s-n-o- m-n- k-r-a-a- ---------------------------- Ano ang sinuot mong kurbata? 0
Ktoré auto si kúpil? A--ng ----e -ng b--ili--o? A---- k---- a-- b----- m-- A-o-g k-t-e a-g b-n-l- m-? -------------------------- Anong kotse ang binili mo? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Sa--g --h----a- -- ------ribe? S---- p-------- k- s---------- S-a-g p-h-y-g-n k- s-m-s-r-b-? ------------------------------ Saang pahayagan ka sumuskribe? 0
Koho ste videli? S--o--n---a---a---? S--- a-- n----- m-- S-n- a-g n-k-t- m-? ------------------- Sino ang nakita mo? 0
Koho ste stretli? Sino------- mo? S--- k----- m-- S-n- k-n-t- m-? --------------- Sino kinita mo? 0
Koho ste spoznali? S--- a---na-il--a-m-? S--- a-- n------- m-- S-n- a-g n-k-l-l- m-? --------------------- Sino ang nakilala mo? 0
Kedy ste vstali? An-n--o-as ka------g--? A---- o--- k- b-------- A-o-g o-a- k- b-m-n-o-? ----------------------- Anong oras ka bumangon? 0
Kedy ste začali? K-ila- ka --gs---l-? K----- k- n--------- K-i-a- k- n-g-i-u-a- -------------------- Kailan ka nagsimula? 0
Kedy ste prestali? Kaila- k- -at-p--? K----- k- n------- K-i-a- k- n-t-p-s- ------------------ Kailan ka natapos? 0
Prečo ste sa zobudili? B---t-k- n-g-sin-? B---- k- n-------- B-k-t k- n-g-s-n-? ------------------ Bakit ka nagising? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? Bak----- ---in--gu-o? B---- k- n----- g---- B-k-t k- n-g-n- g-r-? --------------------- Bakit ka naging guro? 0
Prečo ste išli taxíkom? Bakit-k--s--a-ay--g--a--? B---- k- s------ n- t---- B-k-t k- s-m-k-y n- t-x-? ------------------------- Bakit ka sumakay ng taxi? 0
Odkiaľ ste prišli? S-a- -- n--ggal---? S--- k- n---------- S-a- k- n-n-g-l-n-? ------------------- Saan ka nanggaling? 0
Kam ste išli? S-an ka-p--unta? S--- k- p------- S-a- k- p-m-n-a- ---------------- Saan ka pumunta? 0
Kde ste boli? Saa--k--na-ggal---? S--- k- n---------- S-a- k- n-n-g-l-n-? ------------------- Saan ka nanggaling? 0
Komu si pomohol? Si-- -ng--in--u--a- -o? S--- a-- t--------- m-- S-n- a-g t-n-l-n-a- m-? ----------------------- Sino ang tinulungan mo? 0
Komu si písal? Si-o an--si---a----m-? S--- a-- s-------- m-- S-n- a-g s-n-l-t-n m-? ---------------------- Sino ang sinulatan mo? 0
Komu si odpovedal? S-n---n- sin-g-----? S--- a-- s------ m-- S-n- a-g s-n-g-t m-? -------------------- Sino ang sinagot mo? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...