Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   tr Sorular – Geçmiş zaman 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [seksen altı]

Sorular – Geçmiş zaman 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Hang--k-----ı- ü----deyd-? H---- k------- ü---------- H-n-i k-a-a-ı- ü-t-n-e-d-? -------------------------- Hangi kravatın üstündeydi? 0
Ktoré auto si kúpil? Ha-g--------ı --tı---ld--? H---- a------ s---- a----- H-n-i a-a-a-ı s-t-n a-d-n- -------------------------- Hangi arabayı satın aldın? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Hang--ga---e---a-on--oldun? H---- g------- a---- o----- H-n-i g-z-t-y- a-o-e o-d-n- --------------------------- Hangi gazeteye abone oldun? 0
Koho ste videli? K-mi g-r-----? K--- g-------- K-m- g-r-ü-ü-? -------------- Kimi gördünüz? 0
Koho ste stretli? K-me----tladı-ı-? K--- r----------- K-m- r-s-l-d-n-z- ----------------- Kime rastladınız? 0
Koho ste spoznali? Ki-i -an-dı--z? K--- t--------- K-m- t-n-d-n-z- --------------- Kimi tanıdınız? 0
Kedy ste vstali? N- -am---kal-t--ız? N- z---- k--------- N- z-m-n k-l-t-n-z- ------------------- Ne zaman kalktınız? 0
Kedy ste začali? N---am---b-ş-a-ın--? N- z---- b---------- N- z-m-n b-ş-a-ı-ı-? -------------------- Ne zaman başladınız? 0
Kedy ste prestali? N--za-an---ra---nı-? N- z---- b---------- N- z-m-n b-r-k-ı-ı-? -------------------- Ne zaman bıraktınız? 0
Prečo ste sa zobudili? Niçi- uya-dı---? N---- u--------- N-ç-n u-a-d-n-z- ---------------- Niçin uyandınız? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? N-ç-- -ğ-e-m-n-o--u-u-? N---- ö------- o------- N-ç-n ö-r-t-e- o-d-n-z- ----------------------- Niçin öğretmen oldunuz? 0
Prečo ste išli taxíkom? N--i- b-r t--siye --n--n--? N---- b-- t------ b-------- N-ç-n b-r t-k-i-e b-n-i-i-? --------------------------- Niçin bir taksiye bindiniz? 0
Odkiaľ ste prišli? Ne-ede- -----niz? N------ g-------- N-r-d-n g-l-i-i-? ----------------- Nereden geldiniz? 0
Kam ste išli? Nerey- gi-ti-i-? N----- g-------- N-r-y- g-t-i-i-? ---------------- Nereye gittiniz? 0
Kde ste boli? N--de-d-ni-? N----------- N-r-e-d-n-z- ------------ Nerdeydiniz? 0
Komu si pomohol? K-m---ardım e-ti-? K--- y----- e----- K-m- y-r-ı- e-t-n- ------------------ Kime yardım ettin? 0
Komu si písal? Ki-- -az---? K--- y------ K-m- y-z-ı-? ------------ Kime yazdın? 0
Komu si odpovedal? K-m--cev----erd-n? K--- c---- v------ K-m- c-v-p v-r-i-? ------------------ Kime cevap verdin? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...