Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   uk Питання – минулий час 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [вісімдесят шість]

86 [visimdesyat shistʹ]

Питання – минулий час 2

[Pytannya – mynulyy̆ chas 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Я-у кр----ку ---но--в? Я-- к------- т- н----- Я-у к-а-а-к- т- н-с-в- ---------------------- Яку краватку ти носив? 0
Y-k------a-ku ty nosyv? Y--- k------- t- n----- Y-k- k-a-a-k- t- n-s-v- ----------------------- Yaku kravatku ty nosyv?
Ktoré auto si kúpil? Який-автом----ь -- ку--в? Я--- а--------- т- к----- Я-и- а-т-м-б-л- т- к-п-в- ------------------------- Який автомобіль ти купив? 0
Yak-y----to-o---ʹ -y--u---? Y----- a--------- t- k----- Y-k-y- a-t-m-b-l- t- k-p-v- --------------------------- Yakyy̆ avtomobilʹ ty kupyv?
Ktoré noviny si si predplatil? Яку-г-зет- т--п---дп--тив? Я-- г----- т- п----------- Я-у г-з-т- т- п-р-д-л-т-в- -------------------------- Яку газету ти передплатив? 0
Yak--ha-e-u-ty-----d--aty-? Y--- h----- t- p----------- Y-k- h-z-t- t- p-r-d-l-t-v- --------------------------- Yaku hazetu ty peredplatyv?
Koho ste videli? Ко-о--- ---или? К--- в- б------ К-г- в- б-ч-л-? --------------- Кого ви бачили? 0
K-ho v--b-c-yly? K--- v- b------- K-h- v- b-c-y-y- ---------------- Koho vy bachyly?
Koho ste stretli? К--о Ви --с-р---? К--- В- з-------- К-г- В- з-с-р-л-? ----------------- Кого Ви зустріли? 0
Ko---Vy--us--i-y? K--- V- z-------- K-h- V- z-s-r-l-? ----------------- Koho Vy zustrily?
Koho ste spoznali? Ко-- ------н-ли? К--- В- п------- К-г- В- п-з-а-и- ---------------- Кого Ви пізнали? 0
Ko-- V- --zn---? K--- V- p------- K-h- V- p-z-a-y- ---------------- Koho Vy piznaly?
Kedy ste vstali? К--и -и--с-али? К--- В- в------ К-л- В- в-т-л-? --------------- Коли Ви встали? 0
Kol- Vy-v----y? K--- V- v------ K-l- V- v-t-l-? --------------- Koly Vy vstaly?
Kedy ste začali? К-л- -и-по----? К--- В- п------ К-л- В- п-ч-л-? --------------- Коли Ви почали? 0
Koly Vy poc--l-? K--- V- p------- K-l- V- p-c-a-y- ---------------- Koly Vy pochaly?
Kedy ste prestali? К-л--В- п-ипи-или? К--- В- п--------- К-л- В- п-и-и-и-и- ------------------ Коли Ви припинили? 0
K-l---y--ryp-n--y? K--- V- p--------- K-l- V- p-y-y-y-y- ------------------ Koly Vy prypynyly?
Prečo ste sa zobudili? Ч--- -и-п---и------? Ч--- В- п----------- Ч-м- В- п-о-и-у-и-я- -------------------- Чому Ви прокинулися? 0
C-om- Vy p-ok-n--ysy-? C---- V- p------------ C-o-u V- p-o-y-u-y-y-? ---------------------- Chomu Vy prokynulysya?
Prečo ste sa stali učiteľom? Чом- ---стал- вчи---ем? Ч--- В- с---- в-------- Ч-м- В- с-а-и в-и-е-е-? ----------------------- Чому Ви стали вчителем? 0
Cho-u V- -t--y v-h-te--m? C---- V- s---- v--------- C-o-u V- s-a-y v-h-t-l-m- ------------------------- Chomu Vy staly vchytelem?
Prečo ste išli taxíkom? Ч-м---и----л---а--і? Ч--- В- в---- т----- Ч-м- В- в-я-и т-к-і- -------------------- Чому Ви взяли таксі? 0
Ch-m- Vy -z-aly-tak-i? C---- V- v----- t----- C-o-u V- v-y-l- t-k-i- ---------------------- Chomu Vy vzyaly taksi?
Odkiaľ ste prišli? Зв-дки-В- -ри---и? З----- В- п------- З-і-к- В- п-и-ш-и- ------------------ Звідки Ви прийшли? 0
Z-i-k- V---ryy--h-y? Z----- V- p--------- Z-i-k- V- p-y-̆-h-y- -------------------- Zvidky Vy pryy̆shly?
Kam ste išli? К-ди--- х-ди--? К--- В- х------ К-д- В- х-д-л-? --------------- Куди Ви ходили? 0
K--y-Vy-----y-y? K--- V- k------- K-d- V- k-o-y-y- ---------------- Kudy Vy khodyly?
Kde ste boli? Де Ви ---и? Д- В- б---- Д- В- б-л-? ----------- Де Ви були? 0
De-Vy -uly? D- V- b---- D- V- b-l-? ----------- De Vy buly?
Komu si pomohol? К--- т- доп---г - --п--о-ла? К--- т- д------ / д--------- К-м- т- д-п-м-г / д-п-м-г-а- ---------------------------- Кому ти допоміг / допомогла? 0
Kom---y --p-m---/ -op--oh-a? K--- t- d------ / d--------- K-m- t- d-p-m-h / d-p-m-h-a- ---------------------------- Komu ty dopomih / dopomohla?
Komu si písal? К--у--и--а-ис---/ -ап-с---? К--- т- н------ / н-------- К-м- т- н-п-с-в / н-п-с-л-? --------------------------- Кому ти написав / написала? 0
K--- ty -a---------apysa-a? K--- t- n------ / n-------- K-m- t- n-p-s-v / n-p-s-l-? --------------------------- Komu ty napysav / napysala?
Komu si odpovedal? Кому-ти в--по-ів-- -ідп--і-а? К--- т- в------- / в--------- К-м- т- в-д-о-і- / в-д-о-і-а- ----------------------------- Кому ти відповів / відповіла? 0
Kom--ty --dp-viv - -----vi-a? K--- t- v------- / v--------- K-m- t- v-d-o-i- / v-d-o-i-a- ----------------------------- Komu ty vidpoviv / vidpovila?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...