Slovníček fráz

sk Minulý čas modálnych slovies 2   »   bs Prošlost modalnih glagola 2

88 [osemdesiatosem]

Minulý čas modálnych slovies 2

Minulý čas modálnych slovies 2

88 [osamdeset i osam]

Prošlost modalnih glagola 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Môj syn sa nechcel hrať s bábikou. M-- si- n- --j----se ig---- -- ----o-. M-- s-- n- h----- s- i----- s- l------ M-j s-n n- h-j-d- s- i-r-t- s- l-t-o-. -------------------------------------- Moj sin ne htjede se igrati sa lutkom. 0
Moja dcéra nechcela hrať futbal. Mo----ć-r----- -tjed- -gr-t--fu-ba-. M--- k----- n- h----- i----- f------ M-j- k-e-k- n- h-j-d- i-r-t- f-d-a-. ------------------------------------ Moja kćerka ne htjede igrati fudbal. 0
Moja žena so mnou nechcela hrať šach. M-j--žen- n--ht--d-----at- ša--sa mnom. M--- ž--- n- h----- i----- š-- s- m---- M-j- ž-n- n- h-j-d- i-r-t- š-h s- m-o-. --------------------------------------- Moja žena ne htjede igrati šah sa mnom. 0
Moje deti sa nechceli prechádzať. Mo-a dj-ca-ne--t-edo-e---i-----t--u. M--- d---- n- h------- i-- u š------ M-j- d-e-a n- h-j-d-š- i-i u š-t-j-. ------------------------------------ Moja djeca ne htjedoše ići u šetnju. 0
Nechceli upratať izbu. O---ne-htje---e pos-remi-- sobu. O-- n- h------- p--------- s---- O-i n- h-j-d-š- p-s-r-m-t- s-b-. -------------------------------- Oni ne htjedoše pospremiti sobu. 0
Nechceli ísť do postele. O-- ne ht-ed-še---- ----ev-t. O-- n- h------- i-- u k------ O-i n- h-j-d-š- i-i u k-e-e-. ----------------------------- Oni ne htjedoše ići u krevet. 0
Nesmel jesť zmrzlinu. On--e----e-- jes-i-sla-o-e-. O- n- s----- j---- s-------- O- n- s-j-d- j-s-i s-a-o-e-. ---------------------------- On ne smjede jesti sladoled. 0
Nesmel jesť čokoládu. O--ne s---de -e----čok--adu. O- n- s----- j---- č-------- O- n- s-j-d- j-s-i č-k-l-d-. ---------------------------- On ne smjede jesti čokoladu. 0
Nesmel jesť bonbóny. O--ne-s-j-d----sti bomb---. O- n- s----- j---- b------- O- n- s-j-d- j-s-i b-m-o-e- --------------------------- On ne smjede jesti bombone. 0
Mohol som si niečo želať. Ja-smj-d-h ----o--------t-. J- s------ n---- z--------- J- s-j-d-h n-š-o z-ž-l-e-i- --------------------------- Ja smjedoh nešto zaželjeti. 0
Mohla som si kúpiť šaty. J---m-ed---ku-iti-s-bi -a----u. J- s------ k----- s--- h------- J- s-j-d-h k-p-t- s-b- h-l-i-u- ------------------------------- Ja smjedoh kupiti sebi haljinu. 0
Mohol som si vziať pralinku. Ja --je--h--zeti s--- jed-u--r-l-n-. J- s------ u---- s--- j---- p------- J- s-j-d-h u-e-i s-b- j-d-u p-a-i-u- ------------------------------------ Ja smjedoh uzeti sebi jednu pralinu. 0
Mohol si v lietadle fajčiť? Da-li----s-j-l- -uš--i u avi-nu? D- l- s- s----- p----- u a------ D- l- s- s-j-l- p-š-t- u a-i-n-? -------------------------------- Da li se smjelo pušiti u avionu? 0
Mohol si v nemocnici piť pivo? Da--i -- -mje-o--i-- p-vo u -o---ci? D- l- s- s----- p--- p--- u b------- D- l- s- s-j-l- p-t- p-v- u b-l-i-i- ------------------------------------ Da li se smjelo piti pivo u bolnici? 0
Mohol si vziať psa do hotela? D---- -e ---elo p---st---sa-- --te-? D- l- s- s----- p------ p-- u h----- D- l- s- s-j-l- p-v-s-i p-a u h-t-l- ------------------------------------ Da li se smjelo povesti psa u hotel? 0
Cez prázdniny mohli deti zostať dlho vonku. D---a-s- z- ---j-me -r--ni-a-----la-d-go o---ti va-i. D---- s- z- v------ p------- s----- d--- o----- v---- D-e-a s- z- v-i-e-e p-a-n-k- s-j-l- d-g- o-t-t- v-n-. ----------------------------------------------------- Djeca su za vrijeme praznika smjela dugo ostati vani. 0
Mohli sa dlho hrať na dvore. S-je-a--- ----ugo ----ti ---vor----. S----- s- s- d--- i----- u d-------- S-j-l- s- s- d-g- i-r-t- u d-o-i-t-. ------------------------------------ Smjela su se dugo igrati u dvorištu. 0
Mohli zostať dlho hore. Smj-la-s--du-o ---at- --dna. S----- s- d--- o----- b----- S-j-l- s- d-g- o-t-t- b-d-a- ---------------------------- Smjela su dugo ostati budna. 0

Ako zdolať zabúdanie?

Učenie nie je vždy ľahké. Aj keď je zábavné, môže byť náročné. Keď sa však niečo naučíme, máme z toho radosť. Sme pyšní na seba a na pokrok, ktorý sme dosiahli. To, čo sme sa naučili, môžeme bohužiaľ zase zabudnúť. Je to častý problém zvlášť v prípade jazykov. Väčšina z nás sa jeden alebo viac jazykov naučí v škole. Po skončení školy tieto znalosti často zmiznú. Cudzí jazyk už takmer nevieme. V bežnom živote používame väčšinou svoj materinský jazyk. Veľa cudzích jazykov používame iba na dovolenke. Ak sa však vedomosti pravidelne neaktivujú, strácame ich. Náš mozog potrebuje tréning. Dá sa povedať, že funguje ako sval. A taký sval sa musí precvičovať, inak sa oslabí. Existujú však spôsoby ako zabúdaniu zabrániť. Najdôležitejšie je opakovane využívať to, čo ste sa naučili. Nápomocné môžu byť pritom pevné rituály. Na každý deň v týždni si môžete naplánovať nejakú úlohu. Napríklad v pondelok si môžete prečítať knihu v cudzom jazyku. V stredu počúvať cudzí rozhlas. V piatok si v cudzom jazyku napísať denník. Striedate tak čítanie, počúvanie a písanie. Tým sa vaše vedomosti precvičujú rôznymi spôsobmi. Všetky tieto úkony nemusia trvať dlho; stačí polhodina. Je ale dôležité, aby ste trénovali pravidelne! Štúdie ukazujú, že to, čo ste sa naučili, zostáva v mozgu celé desaťročia. Musíte to však znovu vytiahnuť zo šuplíka ...