Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   bg Подчинени изречения с че 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [деветдесет и едно]

91 [devetdeset i yedno]

Подчинени изречения с че 1

[Podchineni izrecheniya s che 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. В---е----т-- мо-е-би--е - по-х--ав-. В------ у--- м--- б- щ- е п--------- В-е-е-о у-р- м-ж- б- щ- е п---у-а-о- ------------------------------------ Времето утре може би ще е по-хубаво. 0
Vr-m--- --r-----he-b--shc-e -e po-khub--o. V------ u--- m---- b- s---- y- p---------- V-e-e-o u-r- m-z-e b- s-c-e y- p---h-b-v-. ------------------------------------------ Vremeto utre mozhe bi shche ye po-khubavo.
Odkiaľ to viete? О------з-а--- т---? О----- з----- т---- О-к-д- з-а-т- т-в-? ------------------- Откъде знаете това? 0
Otkyd--z-a----t---? O----- z----- t---- O-k-d- z-a-t- t-v-? ------------------- Otkyde znaete tova?
Dúfam, že bude lepšie. Н-д---м--е, че щ- е -----б-в-. Н------ с-- ч- щ- е п--------- Н-д-в-м с-, ч- щ- е п---у-а-о- ------------------------------ Надявам се, че ще е по-хубаво. 0
N-dy--am s-- che--hch---e-p--khu---o. N------- s-- c-- s---- y- p---------- N-d-a-a- s-, c-e s-c-e y- p---h-b-v-. ------------------------------------- Nadyavam se, che shche ye po-khubavo.
Celkom určite príde. Той ------е-но ще--о-де. Т-- н--------- щ- д----- Т-й н-п-е-е-н- щ- д-й-е- ------------------------ Той непременно ще дойде. 0
Toy --pre-enno -h-h- doyde. T-- n--------- s---- d----- T-y n-p-e-e-n- s-c-e d-y-e- --------------------------- Toy nepremenno shche doyde.
Je to isté? Си-------и-е? С------ л- е- С-г-р-о л- е- ------------- Сигурно ли е? 0
S--urn---i -e? S------ l- y-- S-g-r-o l- y-? -------------- Sigurno li ye?
Viem, že príde. Зна-- ч---- ---д-. З---- ч- щ- д----- З-а-, ч- щ- д-й-е- ------------------ Зная, че ще дойде. 0
Zna-----h-----h----y-e. Z----- c-- s---- d----- Z-a-a- c-e s-c-e d-y-e- ----------------------- Znaya, che shche doyde.
Určite zavolá. Т-й-не-----н-о ще--в---е. Т-- н--------- щ- з------ Т-й н-п-е-е-н- щ- з-ъ-н-. ------------------------- Той непременно ще звънне. 0
T-------emen-- -h-he-zvynne. T-- n--------- s---- z------ T-y n-p-e-e-n- s-c-e z-y-n-. ---------------------------- Toy nepremenno shche zvynne.
Skutočne? Н----ина-ли? Н------- л-- Н-и-т-н- л-? ------------ Наистина ли? 0
N-i-t--a l-? N------- l-- N-i-t-n- l-? ------------ Naistina li?
Verím, že zavolá. Мис--,--е--- -в--н-. М----- ч- щ- з------ М-с-я- ч- щ- з-ъ-н-. -------------------- Мисля, че ще звънне. 0
Mi-l---------hch- zvy-ne. M------ c-- s---- z------ M-s-y-, c-e s-c-e z-y-n-. ------------------------- Mislya, che shche zvynne.
Víno je určite staré. В------с-гурн- - с----. В----- с------ е с----- В-н-т- с-г-р-о е с-а-о- ----------------------- Виното сигурно е старо. 0
V-n--o s-g-r-o ye s-aro. V----- s------ y- s----- V-n-t- s-g-r-o y- s-a-o- ------------------------ Vinoto sigurno ye staro.
Viete to presne? З-ает--л- т-ва--ъс-сигурнос-? З----- л- т--- с-- с--------- З-а-т- л- т-в- с-с с-г-р-о-т- ----------------------------- Знаете ли това със сигурност? 0
Z--e-- l---ov--sys--i-ur-o--? Z----- l- t--- s-- s--------- Z-a-t- l- t-v- s-s s-g-r-o-t- ----------------------------- Znaete li tova sys sigurnost?
Domnievam sa, že je staré. Пр-д-о-----,-че е -----. П----------- ч- е с----- П-е-п-л-г-м- ч- е с-а-о- ------------------------ Предполагам, че е старо. 0
P---pola--m- c-e -e-s-ar-. P----------- c-- y- s----- P-e-p-l-g-m- c-e y- s-a-o- -------------------------- Predpolagam, che ye staro.
Náš šéf vyzerá dobre. Н--ия- -е---зглежд- до-р-. Н----- ш-- и------- д----- Н-ш-я- ш-ф и-г-е-д- д-б-е- -------------------------- Нашият шеф изглежда добре. 0
N----y-t --e--i---------dobre. N------- s--- i-------- d----- N-s-i-a- s-e- i-g-e-h-a d-b-e- ------------------------------ Nashiyat shef izglezhda dobre.
Myslíte? Нами--т- --? Н------- л-- Н-м-р-т- л-? ------------ Намирате ли? 0
Na-----e---? N------- l-- N-m-r-t- l-? ------------ Namirate li?
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. Н--ирам,-че--згле-д- дори------ до---. Н------- ч- и------- д--- м---- д----- Н-м-р-м- ч- и-г-е-д- д-р- м-о-о д-б-е- -------------------------------------- Намирам, че изглежда дори много добре. 0
N-m--am--c-e ----ez--- d-r---nogo d--re. N------- c-- i-------- d--- m---- d----- N-m-r-m- c-e i-g-e-h-a d-r- m-o-o d-b-e- ---------------------------------------- Namiram, che izglezhda dori mnogo dobre.
Šef má určite priateľku. Шефът--предел--о -----риятел--. Ш---- о--------- и-- п--------- Ш-ф-т о-р-д-л-н- и-а п-и-т-л-а- ------------------------------- Шефът определено има приятелка. 0
She-y- opr---l----ima-priy--el--. S----- o--------- i-- p---------- S-e-y- o-r-d-l-n- i-a p-i-a-e-k-. --------------------------------- Shefyt opredeleno ima priyatelka.
Skutočne si to myslíte? На--тин- л- м--ли-е--а--? Н------- л- м------ т---- Н-и-т-н- л- м-с-и-е т-к-? ------------------------- Наистина ли мислите така? 0
Na----na-li -isl-te -aka? N------- l- m------ t---- N-i-t-n- l- m-s-i-e t-k-? ------------------------- Naistina li mislite taka?
Je to celkom možné, že má priateľku. Тв---- в-з----- е-д- --- п--я-е-ка. Т----- в------- е д- и-- п--------- Т-ъ-д- в-з-о-н- е д- и-а п-и-т-л-а- ----------------------------------- Твърде възможно е да има приятелка. 0
Tvy-de----m--hno--e--a --a-pri--t-lk-. T----- v-------- y- d- i-- p---------- T-y-d- v-z-o-h-o y- d- i-a p-i-a-e-k-. -------------------------------------- Tvyrde vyzmozhno ye da ima priyatelka.

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!