Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   mk Споредни реченици со дека 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [деведесет и еден]

91 [dyevyedyesyet i yedyen]

Споредни реченици со дека 1

[Sporyedni ryechyenitzi so dyeka 1]

slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. Вр----- у--- м----- ќ- б--- п------. Времето утре можеби ќе биде подобро. 0
V-------- o----- m------ k--- b---- p------. Vr------- o----- m------ k--- b---- p------. Vryemyeto ootrye moʐyebi kjye bidye podobro. V-y-m-e-o o-t-y- m-ʐ-e-i k-y- b-d-e p-d-b-o. -------------------------------------------.
Odkiaľ to viete? Од к--- г- з----- т--? Од каде го знаете тоа? 0
O- k---- g-- z------- t--? Od k---- g-- z------- t--? Od kadye guo znayetye toa? O- k-d-e g-o z-a-e-y- t-a? -------------------------?
Dúfam, že bude lepšie. Се н------- д--- ќ- б--- п------. Се надевам, дека ќе биде подобро. 0
S-- n-------, d---- k--- b---- p------. Sy- n-------- d---- k--- b---- p------. Sye nadyevam, dyeka kjye bidye podobro. S-e n-d-e-a-, d-e-a k-y- b-d-e p-d-b-o. ------------,-------------------------.
Celkom určite príde. То- ќ- д---- с----- с------. Тој ќе дојде сосема сигурно. 0
T-- k--- d----- s------ s--------. To- k--- d----- s------ s--------. Toј kjye doјdye sosyema siguoorno. T-ј k-y- d-ј-y- s-s-e-a s-g-o-r-o. ---------------------------------.
Je to isté? Си----- л- е т--? Сигурно ли е тоа? 0
S-------- l- y- t--? Si------- l- y- t--? Siguoorno li ye toa? S-g-o-r-o l- y- t-a? -------------------?
Viem, že príde. Ја- з---- д--- т-- ќ- д----. Јас знам, дека тој ќе дојде. 0
Ј-- z---, d---- t-- k--- d-----. Јa- z---- d---- t-- k--- d-----. Јas znam, dyeka toј kjye doјdye. Ј-s z-a-, d-e-a t-ј k-y- d-ј-y-. --------,----------------------.
Určite zavolá. То- с------ ќ- с- ј---. Тој сигурно ќе се јави. 0
T-- s-------- k--- s-- ј---. To- s-------- k--- s-- ј---. Toј siguoorno kjye sye јavi. T-ј s-g-o-r-o k-y- s-e ј-v-. ---------------------------.
Skutočne? На-------? Навистина? 0
N--------? Na-------? Navistina? N-v-s-i-a? ---------?
Verím, že zavolá. Ми----- д--- т-- ќ- с- ј---. Мислам, дека тој ќе се јави. 0
M-----, d---- t-- k--- s-- ј---. Mi----- d---- t-- k--- s-- ј---. Mislam, dyeka toј kjye sye јavi. M-s-a-, d-e-a t-ј k-y- s-e ј-v-. ------,------------------------.
Víno je určite staré. Ви---- с------ е с----. Виното сигурно е старо. 0
V----- s-------- y- s----. Vi---- s-------- y- s----. Vinoto siguoorno ye staro. V-n-t- s-g-o-r-o y- s-a-o. -------------------------.
Viete to presne? Го з----- л- т-- с- с--------? Го знаете ли тоа со сигурност? 0
G-- z------- l- t-- s- s----------? Gu- z------- l- t-- s- s----------? Guo znayetye li toa so siguoornost? G-o z-a-e-y- l- t-a s- s-g-o-r-o-t? ----------------------------------?
Domnievam sa, že je staré. Пр------------- д--- е с----. Претпоставувам, дека е старо. 0
P---------------, d---- y- s----. Pr--------------- d---- y- s----. Pryetpostavoovam, dyeka ye staro. P-y-t-o-t-v-o-a-, d-e-a y- s-a-o. ----------------,---------------.
Náš šéf vyzerá dobre. На---- ш-- и------ д----. Нашиот шеф изгледа добро. 0
N------ s---- i-------- d----. Na----- s---- i-------- d----. Nashiot shyef izgulyeda dobro. N-s-i-t s-y-f i-g-l-e-a d-b-o. -----------------------------.
Myslíte? Ми-----? Мислите? 0
M-------? Mi------? Mislitye? M-s-i-y-? --------?
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. Ми----- д--- т-- и------ д--- м---- д----. Мислам, дека тој изгледа дури многу добро. 0
M-----, d---- t-- i-------- d---- m------ d----. Mi----- d---- t-- i-------- d---- m------ d----. Mislam, dyeka toј izgulyeda doori mnoguoo dobro. M-s-a-, d-e-a t-ј i-g-l-e-a d-o-i m-o-u-o d-b-o. ------,----------------------------------------.
Šef má určite priateľku. Ше--- с------ и-- д------. Шефот сигурно има девојка. 0
S------ s-------- i-- d-------. Sh----- s-------- i-- d-------. Shyefot siguoorno ima dyevoјka. S-y-f-t s-g-o-r-o i-a d-e-o-k-. ------------------------------.
Skutočne si to myslíte? Ве------ л- н--------? Верувате ли навистина? 0
V---------- l- n--------? Vy--------- l- n--------? Vyeroovatye li navistina? V-e-o-v-t-e l- n-v-s-i-a? ------------------------?
Je to celkom možné, že má priateľku. Со---- е м----- д--- т-- и-- д------. Сосема е можно, дека тој има девојка. 0
S------ y- m----, d---- t-- i-- d-------. So----- y- m----- d---- t-- i-- d-------. Sosyema ye moʐno, dyeka toј ima dyevoјka. S-s-e-a y- m-ʐ-o, d-e-a t-ј i-a d-e-o-k-. ----------------,-----------------------.

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!