Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   ca Subordinades amb si

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [noranta-tres]

Subordinades amb si

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. No s- s- m-------. No sé si m’estima. 0
Neviem, či sa vráti. No s- s- t------. No sé si tornarà. 0
Neviem, či mi zavolá. No s- s- e- t------. No sé si em trucarà. 0
Či ma vôbec ľúbi? Si m-------? N- h- s-. Si m’estima? No ho sé. 0
Či sa vôbec vráti? Si t------? N- h- s-. Si tornarà? No ho sé. 0
Či mi vôbec zavolá? Si e- t------? N- h- s-. Si em trucarà? No ho sé. 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Em p------- s- p---- e- m-. Em pregunto si pensa en mi. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Em p------- s- e- t- u-- a----. Em pregunto si en té una altra. 0
Pýtam sa, či klame. Em p------- s- m------. Em pregunto si menteix. 0
Či len na mňa myslí? No s- s- p---- e- m-. No sé si pensa en mi. 0
Či len nemá nejakú druhú? No s- s- e- t- u-- a----. No sé si en té una altra. 0
Či len hovorí pravdu? No s- s- d-- l- v------. No sé si diu la veritat. 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Du--- q-- r------- l- a-----. Dubto que realment li agradi. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Du--- q-- m---------. Dubto que m’escrigui. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Du--- q-- e- c--- a-- m-. Dubto que es casi amb mi. 0
Ći ma má len naozaj rád? Si l- a-----? N- h- s-. Si li agrado? No ho sé. 0
Či mi len napíše? Si m---------? N- h- s-. Si m’escriurà? No ho sé. 0
Či sa len so mnou ožení? Si e- c----- a-- m-? N- h- s-. Si es casarà amb mi? No ho sé. 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...