Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   fi Liitepartikkelit -ko / -kö

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [yhdeksänkymmentäkolme]

Liitepartikkelit -ko / -kö

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. En-t---ä--rak-st-a-o-h-- --nu-. E- t----- r--------- h-- m----- E- t-e-ä- r-k-s-a-k- h-n m-n-a- ------------------------------- En tiedä, rakastaako hän minua. 0
Neviem, či sa vráti. E- t-e-ä, tule--- -än ta-a-s-n. E- t----- t------ h-- t-------- E- t-e-ä- t-l-e-o h-n t-k-i-i-. ------------------------------- En tiedä, tuleeko hän takaisin. 0
Neviem, či mi zavolá. E--tiedä,---it--a-- -än-m-n-lle. E- t----- s-------- h-- m------- E- t-e-ä- s-i-t-a-o h-n m-n-l-e- -------------------------------- En tiedä, soittaako hän minulle. 0
Či ma vôbec ľúbi? R--astaa--h-n-h-- -inu-? R------------ h-- m----- R-k-s-a-k-h-n h-n m-n-a- ------------------------ Rakastaakohan hän minua? 0
Či sa vôbec vráti? T--ee--h-- h---t-kas--? T--------- h-- t------- T-l-e-o-a- h-n t-k-s-n- ----------------------- Tuleekohan hän takasin? 0
Či mi vôbec zavolá? S-it-aa--h-- hä- mi-ulle? S----------- h-- m------- S-i-t-a-o-a- h-n m-n-l-e- ------------------------- Soittaakohan hän minulle? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. K---- i-----äni, -j--t-l---o-hä- --nu-. K---- i--------- a---------- h-- m----- K-s-n i-s-l-ä-i- a-a-t-l-e-o h-n m-n-a- --------------------------------------- Kysyn itseltäni, ajatteleeko hän minua. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. K-sy- itse-----,----o -äne--ä-j--u--o--en. K---- i--------- o--- h------ j--- t------ K-s-n i-s-l-ä-i- o-k- h-n-l-ä j-k- t-i-e-. ------------------------------------------ Kysyn itseltäni, onko hänellä joku toinen. 0
Pýtam sa, či klame. K-syn-i-s-lt-ni------hte-eek--h--. K---- i--------- v----------- h--- K-s-n i-s-l-ä-i- v-l-h-e-e-k- h-n- ---------------------------------- Kysyn itseltäni, valehteleeko hän. 0
Či len na mňa myslí? Aj----lee--han -än-mi-ua? A------------- h-- m----- A-a-t-l-e-o-a- h-n m-n-a- ------------------------- Ajatteleekohan hän minua? 0
Či len nemá nejakú druhú? O-k--an h-n-ll---oku-t--n--? O------ h------ j--- t------ O-k-h-n h-n-l-ä j-k- t-i-e-? ---------------------------- Onkohan hänellä joku toinen? 0
Či len hovorí pravdu? Pu-u-ko-an h-n-tott-? P--------- h-- t----- P-h-u-o-a- h-n t-t-a- --------------------- Puhuukohan hän totta? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. M-nä e--il-n----t---ö h-n minu-t-. M--- e------- p------ h-- m------- M-n- e-ä-l-n- p-t-ä-ö h-n m-n-s-a- ---------------------------------- Minä epäilen, pitääkö hän minusta. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. M-n---pä--en- -i--oi------ -än-mi-ul-e. M--- e------- k----------- h-- m------- M-n- e-ä-l-n- k-r-o-t-a-k- h-n m-n-l-e- --------------------------------------- Minä epäilen, kirjoittaako hän minulle. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. M-nä -p--l-n,-m---e-ö-h----a----n--nai-i--i-. M--- e------- m------ h-- k------- n--------- M-n- e-ä-l-n- m-n-e-ö h-n k-n-s-n- n-i-i-i-n- --------------------------------------------- Minä epäilen, meneekö hän kanssani naimisiin. 0
Ći ma má len naozaj rád? P-tä-k--ä------minusta-to-el--? P--------- h-- m------ t------- P-t-ä-ö-ä- h-n m-n-s-a t-d-l-a- ------------------------------- Pitääköhän hän minusta todella? 0
Či mi len napíše? K--------ak---n h-n min---e? K-------------- h-- m------- K-r-o-t-a-k-h-n h-n m-n-l-e- ---------------------------- Kirjoittaakohan hän minulle? 0
Či sa len so mnou ožení? Mene-köh-n-h-- ----sani naimis---? M--------- h-- k------- n--------- M-n-e-ö-ä- h-n k-n-s-n- n-i-i-i-n- ---------------------------------- Meneeköhän hän kanssani naimisiin? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...