Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   ka დამოკიდებული წინადადებები თუ-თი

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [ოთხმოცდაცამეტი]

93 [otkhmotsdatsamet\'i]

დამოკიდებული წინადადებები თუ-თი

[damok'idebuli ts'inadadebebi tu-ti]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. ა--ვიცი- თ- ვუყვ---არ. ა- ვ---- თ- ვ--------- ა- ვ-ც-, თ- ვ-ყ-ა-ვ-რ- ---------------------- არ ვიცი, თუ ვუყვარვარ. 0
ar vits----u vuqv-rvar. a- v----- t- v--------- a- v-t-i- t- v-q-a-v-r- ----------------------- ar vitsi, tu vuqvarvar.
Neviem, či sa vráti. არ ვი-ი, -უ--აბ--ნ----. ა- ვ---- თ- დ---------- ა- ვ-ც-, თ- დ-ბ-უ-დ-ბ-. ----------------------- არ ვიცი, თუ დაბრუნდება. 0
ar----s-- t- dab--n--ba. a- v----- t- d---------- a- v-t-i- t- d-b-u-d-b-. ------------------------ ar vitsi, tu dabrundeba.
Neviem, či mi zavolá. არ-ვიც-,--უ-----რ-კ-ვ-. ა- ვ---- თ- დ---------- ა- ვ-ც-, თ- დ-მ-რ-კ-ვ-. ----------------------- არ ვიცი, თუ დამირეკავს. 0
ar -i---, -- -am-r-k'-v-. a- v----- t- d----------- a- v-t-i- t- d-m-r-k-a-s- ------------------------- ar vitsi, tu damirek'avs.
Či ma vôbec ľúbi? ნ-ტავ-თუ ვ-ყვ-რ-არ? ნ---- თ- ვ--------- ნ-ტ-ვ თ- ვ-ყ-ა-ვ-რ- ------------------- ნეტავ თუ ვუყვარვარ? 0
ne-'av tu-v---arva-? n----- t- v--------- n-t-a- t- v-q-a-v-r- -------------------- net'av tu vuqvarvar?
Či sa vôbec vráti? ნე-ავ ----აბ--ნდე--? ნ---- თ- დ---------- ნ-ტ-ვ თ- დ-ბ-უ-დ-ბ-? -------------------- ნეტავ თუ დაბრუნდება? 0
ne-'---t--d-bru----a? n----- t- d---------- n-t-a- t- d-b-u-d-b-? --------------------- net'av tu dabrundeba?
Či mi vôbec zavolá? ნ---- თუ-და-ირ-კა-ს? ნ---- თ- დ---------- ნ-ტ-ვ თ- დ-მ-რ-კ-ვ-? -------------------- ნეტავ თუ დამირეკავს? 0
n--'av--- d-m---k'a-s? n----- t- d----------- n-t-a- t- d-m-r-k-a-s- ---------------------- net'av tu damirek'avs?
Pýtam sa, či na mňa myslí. მა-ნტე--სე--,-თუ ფ------ ჩ-მზ-. მ------------ თ- ფ------ ჩ----- მ-ი-ტ-რ-ს-ბ-, თ- ფ-ქ-ო-ს ჩ-მ-ე- ------------------------------- მაინტერესებს, თუ ფიქრობს ჩემზე. 0
m-int--re-e-s,-t- -i---b- chemz-. m------------- t- p------ c------ m-i-t-e-e-e-s- t- p-k-o-s c-e-z-. --------------------------------- maint'eresebs, tu pikrobs chemze.
Pýtam sa, či má nejakú druhú. მა-ნ-ე-ესებ-, -უ ჰყ-ვ- ----- -ხვა. მ------------ თ- ჰ---- ვ---- ს---- მ-ი-ტ-რ-ს-ბ-, თ- ჰ-ა-ს ვ-ნ-ე ს-ვ-. ---------------------------------- მაინტერესებს, თუ ჰყავს ვინმე სხვა. 0
m--nt---e-eb---------v- -inm- ---v-. m------------- t- h---- v---- s----- m-i-t-e-e-e-s- t- h-a-s v-n-e s-h-a- ------------------------------------ maint'eresebs, tu hqavs vinme skhva.
Pýtam sa, či klame. მ---ტე-ესებს, -ყუი--თუ---ა. მ------------ ტ---- თ- ა--- მ-ი-ტ-რ-ს-ბ-, ტ-უ-ს თ- ა-ა- --------------------------- მაინტერესებს, ტყუის თუ არა. 0
m--nt-----e-s,-----is t--a--. m------------- t----- t- a--- m-i-t-e-e-e-s- t-q-i- t- a-a- ----------------------------- maint'eresebs, t'quis tu ara.
Či len na mňa myslí? ნეტა----მ-ე-თუ ფ-ქ-ობ-? ნ---- ჩ---- თ- ფ------- ნ-ტ-ვ ჩ-მ-ე თ- ფ-ქ-ო-ს- ----------------------- ნეტავ ჩემზე თუ ფიქრობს? 0
ne---v ch-m-e -- pi-r-bs? n----- c----- t- p------- n-t-a- c-e-z- t- p-k-o-s- ------------------------- net'av chemze tu pikrobs?
Či len nemá nejakú druhú? ნ-ტა--ს-ვ- თუ---ავ-? ნ---- ს--- თ- ჰ----- ნ-ტ-ვ ს-ვ- თ- ჰ-ა-ს- -------------------- ნეტავ სხვა თუ ჰყავს? 0
net-av sk-va--- -qav-? n----- s---- t- h----- n-t-a- s-h-a t- h-a-s- ---------------------- net'av skhva tu hqavs?
Či len hovorí pravdu? ნ-ტავ ს-მა-თლ-ს ---ამბ-ბ-? ნ---- ს-------- თ- ა------ ნ-ტ-ვ ს-მ-რ-ლ-ს თ- ა-ბ-ბ-? -------------------------- ნეტავ სიმართლეს თუ ამბობს? 0
ne-'-v--i-a-tl-s t--am---s? n----- s-------- t- a------ n-t-a- s-m-r-l-s t- a-b-b-? --------------------------- net'av simartles tu ambobs?
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. ზუსტ-დ არ-ვ-ც---ვუ-ვ-რვ-რ-თუ -რა. ზ----- ა- ვ---- ვ-------- თ- ა--- ზ-ს-ა- ა- ვ-ც-, ვ-ყ-ა-ვ-რ თ- ა-ა- --------------------------------- ზუსტად არ ვიცი, ვუყვარვარ თუ არა. 0
zus--a- ---v----- vu-varva- t- -r-. z------ a- v----- v-------- t- a--- z-s-'-d a- v-t-i- v-q-a-v-r t- a-a- ----------------------------------- zust'ad ar vitsi, vuqvarvar tu ara.
Pochybujem o tom, či mi napíše. ზ-ს--დ--რ ვ---- --მწ--ს თ--არა. ზ----- ა- ვ---- მ------ თ- ა--- ზ-ს-ა- ა- ვ-ც-, მ-მ-ე-ს თ- ა-ა- ------------------------------- ზუსტად არ ვიცი, მომწერს თუ არა. 0
z-st'---ar-vit-i--mom-s'--s-t--ar-. z------ a- v----- m-------- t- a--- z-s-'-d a- v-t-i- m-m-s-e-s t- a-a- ----------------------------------- zust'ad ar vitsi, momts'ers tu ara.
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. ზუსტ----რ-ვიც-- -ოლ-დ თ- მომ---ან-. ზ----- ა- ვ---- ც---- თ- მ--------- ზ-ს-ა- ა- ვ-ც-, ც-ლ-დ თ- მ-მ-ყ-ა-ს- ----------------------------------- ზუსტად არ ვიცი, ცოლად თუ მომიყვანს. 0
z-s-'-d ar v--s-- ts---d t--mom--van-. z------ a- v----- t----- t- m--------- z-s-'-d a- v-t-i- t-o-a- t- m-m-q-a-s- -------------------------------------- zust'ad ar vitsi, tsolad tu momiqvans.
Ći ma má len naozaj rád? ნ---ვ--ართლა -ოვწ--ვა-? ნ---- მ----- მ--------- ნ-ტ-ვ მ-რ-ლ- მ-ვ-ო-ვ-რ- ----------------------- ნეტავ მართლა მოვწონვარ? 0
ne-----ma-tl---o-t---nva-? n----- m----- m----------- n-t-a- m-r-l- m-v-s-o-v-r- -------------------------- net'av martla movts'onvar?
Či mi len napíše? ნ-ტ-ვ-მ--თლ--მომ--რს? ნ---- მ----- მ------- ნ-ტ-ვ მ-რ-ლ- მ-მ-ე-ს- --------------------- ნეტავ მართლა მომწერს? 0
n--'-- m-r-la--omts'---? n----- m----- m--------- n-t-a- m-r-l- m-m-s-e-s- ------------------------ net'av martla momts'ers?
Či sa len so mnou ožení? ნ-ტა--მა--ლ- მ-მი-ვან- ც-ლ-დ? ნ---- მ----- მ-------- ც----- ნ-ტ-ვ მ-რ-ლ- მ-მ-ყ-ა-ს ც-ლ-დ- ----------------------------- ნეტავ მართლა მომიყვანს ცოლად? 0
n--'a- ma--la mom-qvans ---la-? n----- m----- m-------- t------ n-t-a- m-r-l- m-m-q-a-s t-o-a-? ------------------------------- net'av martla momiqvans tsolad?

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...