Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   lv Palīgteikumi ar vai

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [deviņdesmit trīs]

Palīgteikumi ar vai

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Es n------ v-- v--- m--- m--. Es nezinu, vai viņš mani mīl. 0
Neviem, či sa vráti. Es n------ v-- v--- n--- a------. Es nezinu, vai viņš nāks atpakaļ. 0
Neviem, či mi zavolá. Es n------ v-- v--- m-- p--------. Es nezinu, vai viņš man piezvanīs. 0
Či ma vôbec ľúbi? Va- v--- m--- m--? Vai viņš mani mīl? 0
Či sa vôbec vráti? Va- v--- n--- a------? Vai viņš nāks atpakaļ? 0
Či mi vôbec zavolá? Va- v--- m-- p--------? Vai viņš man piezvanīs? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Es j------ s--- v-- v--- d--- p-- m---? Es jautāju sev, vai viņš domā par mani? 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Es j------ s--- v-- v---- i- k--- c---? Es jautāju sev, vai viņam ir kāda cita? 0
Pýtam sa, či klame. Es j------ s--- v-- v--- m---? Es jautāju sev, vai viņš melo? 0
Či len na mňa myslí? Va- v--- d--- p-- m---? Vai viņš domā par mani? 0
Či len nemá nejakú druhú? Va- v---- i- k--- c---? Vai viņam ir kāda cita? 0
Či len hovorí pravdu? Va- v--- s--- p--------? Vai viņš saka patiesību? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Es š------ v-- e- v---- p------- p-----. Es šaubos, vai es viņam patiešām patīku. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Es š------ v-- v--- m-- r------. Es šaubos, vai viņš man rakstīs. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Es š------ v-- v--- m--- p-----. Es šaubos, vai viņš mani precēs. 0
Ći ma má len naozaj rád? Va- e- v---- p------- p-----? Vai es viņam patiešām patīku? 0
Či mi len napíše? Va- v--- m-- r------? Vai viņš man rakstīs? 0
Či sa len so mnou ožení? Va- v--- m--- p-----? Vai viņš mani precēs? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...