Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   nl Bijzinnen met of

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [drieënnegentig]

Bijzinnen met of

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina holandčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Ik w--- n--- o- h-- v-- m- h----. Ik weet niet of hij van me houdt. 0
Neviem, či sa vráti. Ik w--- n--- o- h-- t--------. Ik weet niet of hij terugkomt. 0
Neviem, či mi zavolá. Ik w--- n--- o- h-- m- b---. Ik weet niet of hij me belt. 0
Či ma vôbec ľúbi? Of h-- w-- v-- m- h----? Of hij wel van me houdt? 0
Či sa vôbec vráti? Of h-- w-- t--------? Of hij wel terugkomt? 0
Či mi vôbec zavolá? Of h-- m- w-- b---? Of hij me wel belt? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Ik v---- m- a- o- h-- a-- m- d----. Ik vraag me af of hij aan me denkt. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Ik v---- m- a- o- h-- e-- a---- h----. Ik vraag me af of hij een ander heeft. 0
Pýtam sa, či klame. Ik v---- m- a- o- h-- l----. Ik vraag me af of hij liegt. 0
Či len na mňa myslí? Of h-- w-- a-- m- d----? Of hij wel aan me denkt? 0
Či len nemá nejakú druhú? Of h-- m-------- e-- a---- h----? Of hij misschien een ander heeft? 0
Či len hovorí pravdu? Of h-- w-- d- w------- s------? Of hij wel de waarheid spreekt? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Ik b-------- o- h-- m- e--- m--. Ik betwijfel of hij me echt mag. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Ik b-------- o- h-- m-- s-------. Ik betwijfel of hij mij schrijft. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Ik b-------- o- h-- m-- m-- t-----. Ik betwijfel of hij met mij trouwt. 0
Ći ma má len naozaj rád? Of h-- m- w-- e--- m--? Of hij me wel echt mag? 0
Či mi len napíše? Of h-- m- w-- s-------? Of hij me wel schrijft? 0
Či sa len so mnou ožení? Of h-- w-- m-- m- t-----? Of hij wel met me trouwt? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...