Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   pl Zdania podrzędne z czy

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [dziewięćdziesiąt trzy]

Zdania podrzędne z czy

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina poľština Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. N---wi--, -zy ---m--- k----. N-- w---- c-- o- m--- k----- N-e w-e-, c-y o- m-i- k-c-a- ---------------------------- Nie wiem, czy on mnie kocha. 0
Neviem, či sa vráti. Nie-wie-, c-- -n-wr-ci. N-- w---- c-- o- w----- N-e w-e-, c-y o- w-ó-i- ----------------------- Nie wiem, czy on wróci. 0
Neviem, či mi zavolá. N-- -i--,--z- -n-d- mnie z--z-o-i. N-- w---- c-- o- d- m--- z-------- N-e w-e-, c-y o- d- m-i- z-d-w-n-. ---------------------------------- Nie wiem, czy on do mnie zadzwoni. 0
Či ma vôbec ľúbi? C-- -n-mn-e ko-h-? C-- o- m--- k----- C-y o- m-i- k-c-a- ------------------ Czy on mnie kocha? 0
Či sa vôbec vráti? C-- -- w---i? C-- o- w----- C-y o- w-ó-i- ------------- Czy on wróci? 0
Či mi vôbec zavolá? Cz--o- -o m--e za----n-? C-- o- d- m--- z-------- C-y o- d- m-i- z-d-w-n-? ------------------------ Czy on do mnie zadzwoni? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Z--a-ę s--i--pyta-i-- -zy-o- o -ni--my-li. Z----- s---- p------- c-- o- o m--- m----- Z-d-j- s-b-e p-t-n-e- c-y o- o m-i- m-ś-i- ------------------------------------------ Zadaję sobie pytanie, czy on o mnie myśli. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Za-aj- --bi---y-ani-- c-- -n-m- --g-ś--nn-g-. Z----- s---- p------- c-- o- m- k---- i------ Z-d-j- s-b-e p-t-n-e- c-y o- m- k-g-ś i-n-g-. --------------------------------------------- Zadaję sobie pytanie, czy on ma kogoś innego. 0
Pýtam sa, či klame. Za-aję s-bie --ta---,-c------kłam--. Z----- s---- p------- c-- o- k------ Z-d-j- s-b-e p-t-n-e- c-y o- k-a-i-. ------------------------------------ Zadaję sobie pytanie, czy on kłamie. 0
Či len na mňa myslí? C------w -g-l- ---nie ---li? C-- o- w o---- o m--- m----- C-y o- w o-ó-e o m-i- m-ś-i- ---------------------------- Czy on w ogóle o mnie myśli? 0
Či len nemá nejakú druhú? Cz- on-------e m----ną? C-- o- w o---- m- i---- C-y o- w o-ó-e m- i-n-? ----------------------- Czy on w ogóle ma inną? 0
Či len hovorí pravdu? C-y o- - --óle-m-w- pr-wdę? C-- o- w o---- m--- p------ C-y o- w o-ó-e m-w- p-a-d-? --------------------------- Czy on w ogóle mówi prawdę? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. W-tp-ę,-czy -- ---e n-p--wdę -ubi. W------ c-- o- m--- n------- l---- W-t-i-, c-y o- m-i- n-p-a-d- l-b-. ---------------------------------- Wątpię, czy on mnie naprawdę lubi. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Wą--i----z---n--o-m-ie-nap-s--. W------ c-- o- d- m--- n------- W-t-i-, c-y o- d- m-i- n-p-s-e- ------------------------------- Wątpię, czy on do mnie napisze. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. W-tpię,--z---- --ę--e-mn- --eni. W------ c-- o- s-- z- m-- o----- W-t-i-, c-y o- s-ę z- m-ą o-e-i- -------------------------------- Wątpię, czy on się ze mną ożeni. 0
Ći ma má len naozaj rád? Czy -- --i---a-r---ę-lubi? C-- o- m--- n------- l---- C-y o- m-i- n-p-a-d- l-b-? -------------------------- Czy on mnie naprawdę lubi? 0
Či mi len napíše? Czy--- d- ---e-- --ól- -api-z-? C-- o- d- m--- w o---- n------- C-y o- d- m-i- w o-ó-e n-p-s-e- ------------------------------- Czy on do mnie w ogóle napisze? 0
Či sa len so mnou ožení? Czy o------z- m-ą-ożen-? C-- o- s-- z- m-- o----- C-y o- s-ę z- m-ą o-e-i- ------------------------ Czy on się ze mną ożeni? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...