Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   px Orações subordinadas com se

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [noventa e três]

Orações subordinadas com se

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina portugalčina (BR) Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. E--nã- s-i-se-e-e me--ma. E- n-- s-- s- e-- m- a--- E- n-o s-i s- e-e m- a-a- ------------------------- Eu não sei se ele me ama. 0
Neviem, či sa vráti. Eu--ã--sei s- -l--v-l--. E- n-- s-- s- e-- v----- E- n-o s-i s- e-e v-l-a- ------------------------ Eu não sei se ele volta. 0
Neviem, či mi zavolá. Eu n-- s-i s- e---me --le-o--. E- n-- s-- s- e-- m- t-------- E- n-o s-i s- e-e m- t-l-f-n-. ------------------------------ Eu não sei se ele me telefona. 0
Či ma vôbec ľúbi? Se-á -ue e-- -e-ama? S--- q-- e-- m- a--- S-r- q-e e-e m- a-a- -------------------- Será que ele me ama? 0
Či sa vôbec vráti? S--á qu--el-----t-? S--- q-- e-- v----- S-r- q-e e-e v-l-a- ------------------- Será que ele volta? 0
Či mi vôbec zavolá? Se-á qu--ele--e t-l----a? S--- q-- e-- m- t-------- S-r- q-e e-e m- t-l-f-n-? ------------------------- Será que ele me telefona? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. E- -- -erg-nt- se-e----en-a ---mim. E- m- p------- s- e-- p---- e- m--- E- m- p-r-u-t- s- e-e p-n-a e- m-m- ----------------------------------- Eu me pergunto se ele pensa em mim. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. E------e-gun-o-se-el---em-o----. E- m- p------- s- e-- t-- o----- E- m- p-r-u-t- s- e-e t-m o-t-a- -------------------------------- Eu me pergunto se ele tem outra. 0
Pýtam sa, či klame. E- m- p--gunt--se -l------ ---e-ti-. E- m- p------- s- e-- e--- a m------ E- m- p-r-u-t- s- e-e e-t- a m-n-i-. ------------------------------------ Eu me pergunto se ele está a mentir. 0
Či len na mňa myslí? Se-----e el- --n-a-e--mi-? S--- q-- e-- p---- e- m--- S-r- q-e e-e p-n-a e- m-m- -------------------------- Será que ele pensa em mim? 0
Či len nemá nejakú druhú? Se-á-qu--el- t-- o-tra? S--- q-- e-- t-- o----- S-r- q-e e-e t-m o-t-a- ----------------------- Será que ele tem outra? 0
Či len hovorí pravdu? S-rá-que-el- diz --verd---? S--- q-- e-- d-- a v------- S-r- q-e e-e d-z a v-r-a-e- --------------------------- Será que ele diz a verdade? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Eu -uvi-- s- e-e-r---m-n-- -os-a-de mi-. E- d----- s- e-- r-------- g---- d- m--- E- d-v-d- s- e-e r-a-m-n-e g-s-a d- m-m- ---------------------------------------- Eu duvido se ele realmente gosta de mim. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Eu---v--o-qu--ele m--e-creva. E- d----- q-- e-- m- e------- E- d-v-d- q-e e-e m- e-c-e-a- ----------------------------- Eu duvido que ele me escreva. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Eu-d----o-q-- e-e s--case--o-igo. E- d----- q-- e-- s- c--- c------ E- d-v-d- q-e e-e s- c-s- c-m-g-. --------------------------------- Eu duvido que ele se case comigo. 0
Ći ma má len naozaj rád? Se---q-e-e-e re---ente g--ta -e-mim? S--- q-- e-- r-------- g---- d- m--- S-r- q-e e-e r-a-m-n-e g-s-a d- m-m- ------------------------------------ Será que ele realmente gosta de mim? 0
Či mi len napíše? S-rá -ue -le va------scr-ver? S--- q-- e-- v-- m- e-------- S-r- q-e e-e v-i m- e-c-e-e-? ----------------------------- Será que ele vai me escrever? 0
Či sa len so mnou ožení? Se-á--u---l--v-i--e --s-r --mig-? S--- q-- e-- v-- s- c---- c------ S-r- q-e e-e v-i s- c-s-r c-m-g-? --------------------------------- Será que ele vai se casar comigo? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...