Slovníček fráz

Spojky 1   »   Съюзи 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [деветдесет и четири]

94 [devetdeset i chetiri]

+

Съюзи 1

[Syyuzi 1]

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   

slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Ча---- д----- д----- п-------. Чакай, докато дъждът престане. 0
Ch----- d----- d------ p-------. Chakay, dokato dyzhdyt prestane.
+
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Ча---- д----- с-----. Чакай, докато свърша. 0
Ch----- d----- s------. Chakay, dokato svyrsha.
+
Počkaj, kým príde späť. Ча---- д----- т-- с- в----. Чакай, докато той се върне. 0
Ch----- d----- t-- s- v----. Chakay, dokato toy se vyrne.
+
     
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Ще ч----- д----- к----- м- и------. Ще чакам, докато косата ми изсъхне. 0
Sh--- c------ d----- k----- m- i-------. Shche chakam, dokato kosata mi izsykhne.
+
Počkám, kým skončí film. Ще ч----- д----- ф----- с-----. Ще чакам, докато филмът свърши. 0
Sh--- c------ d----- f----- s------. Shche chakam, dokato filmyt svyrshi.
+
Počkám, kým bude na semafore zelená. Ще ч----- д----- с--------- с----- з-----. Ще чакам, докато светофарът светне зелено. 0
Sh--- c------ d----- s--------- s----- z-----. Shche chakam, dokato svetofaryt svetne zeleno.
+
     
Kedy ideš na dovolenku? Ко-- з-------- н- п------? Кога заминаваш на почивка? 0
Ko-- z--------- n- p-------? Koga zaminavash na pochivka?
+
Ešte pred letnými prázdninami? Ощ- п---- л------ в-------? Още преди лятната ваканция? 0
Os---- p---- l------- v---------? Oshche predi lyatnata vakantsiya?
+
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Да- о-- п---- д- з------ л------ в-------. Да, още преди да започне лятната ваканция. 0
Da- o----- p---- d- z------- l------- v---------. Da, oshche predi da zapochne lyatnata vakantsiya.
+
     
Oprav strechu predtým, ako príde zima. По----- п------- п---- д- з------ з-----. Поправи покрива, преди да започне зимата. 0
Po----- p------- p---- d- z------- z-----. Popravi pokriva, predi da zapochne zimata.
+
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. Из--- с- р------ п---- д- с----- н- м-----. Измий си ръцете, преди да седнеш на масата. 0
Iz--- s- r------- p---- d- s------ n- m-----. Izmiy si rytsete, predi da sednesh na masata.
+
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. За----- п--------- п---- д- и------. Затвори прозореца, преди да излезеш. 0
Za----- p---------- p---- d- i-------. Zatvori prozoretsa, predi da izlezesh.
+
     
Kedy prídeš domov? Ко-- щ- с- в----- в----? Кога ще се върнеш вкъщи? 0
Ko-- s---- s- v------ v-------? Koga shche se vyrnesh vkyshchi?
+
Po vyučovaní? Сл-- ч-------? След часовете? 0
Sl-- c--------? Sled chasovete?
+
Áno, len čo skončí vyučovanie. Да- с--- к--- с------ ч-------. Да, след като свършат часовете. 0
Da- s--- k--- s------- c--------. Da, sled kato svyrshat chasovete.
+
     
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. Сл-- к--- п------- з--------- т-- н- м----- д- р----- п-----. След като претърпя злополука, той не можеше да работи повече. 0
Sl-- k--- p-------- z--------- t-- n- m------- d- r----- p------. Sled kato pretyrpya zlopoluka, toy ne mozheshe da raboti poveche.
+
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. Сл-- к--- с- б--- з------ р------- с-- т-- з----- з- А------. След като си беше загубил работата си, той замина за Америка. 0
Sl-- k--- s- b---- z------ r------- s-- t-- z----- z- A------. Sled kato si beshe zagubil rabotata si, toy zamina za Amerika.
+
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. Сл-- к--- з----- з- А------- т-- з-------. След като замина за Америка, той забогатя. 0
Sl-- k--- z----- z- A------- t-- z--------. Sled kato zamina za Amerika, toy zabogatya.
+
     

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...