Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   eo Konjunkcioj 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [naŭdek kvar]

Konjunkcioj 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Atend--ĝis -------o--es-s. A----- ĝ-- l- p---- ĉ----- A-e-d- ĝ-s l- p-u-o ĉ-s-s- -------------------------- Atendu ĝis la pluvo ĉesos. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). At-ndu---s--- -ret--. A----- ĝ-- m- p------ A-e-d- ĝ-s m- p-e-o-. --------------------- Atendu ĝis mi pretos. 0
Počkaj, kým príde späť. A-e-du-ĝi- l- revenos. A----- ĝ-- l- r------- A-e-d- ĝ-s l- r-v-n-s- ---------------------- Atendu ĝis li revenos. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Mi-at----- ĝis m-a--h-r---seko-. M- a------ ĝ-- m--- h---- s----- M- a-e-d-s ĝ-s m-a- h-r-j s-k-s- -------------------------------- Mi atendas ĝis miaj haroj sekos. 0
Počkám, kým skončí film. M-----n-a------l- fil-- finit-s. M- a------ ĝ-- l- f---- f------- M- a-e-d-s ĝ-s l- f-l-o f-n-t-s- -------------------------------- Mi atendas ĝis la filmo finitos. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. Mi ate-da--ĝ-s l-----f--l-m---erdo-. M- a------ ĝ-- l- t--------- v------ M- a-e-d-s ĝ-s l- t-a-i-l-m- v-r-o-. ------------------------------------ Mi atendas ĝis la trafiklumo verdos. 0
Kedy ideš na dovolenku? K-am -i fo-ve-ur-s-por-fer--? K--- v- f--------- p-- f----- K-a- v- f-r-e-u-o- p-r f-r-i- ----------------------------- Kiam vi forveturos por ferii? 0
Ešte pred letnými prázdninami? Ĉ- an-----a-s-----j-fe-i--? Ĉ- a---- l- s------ f------ Ĉ- a-t-ŭ l- s-m-r-j f-r-o-? --------------------------- Ĉu antaŭ la someraj ferioj? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Je----ntaŭ -- l- ---er-j f----j k---nciĝo-. J--- a---- o- l- s------ f----- k---------- J-s- a-t-ŭ o- l- s-m-r-j f-r-o- k-m-n-i-o-. ------------------------------------------- Jes, antaŭ ol la someraj ferioj komenciĝos. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. R--aru--- t----nto--an-aŭ o---a -intr- ----nc-ĝ--. R----- l- t-------- a---- o- l- v----- k---------- R-p-r- l- t-g-e-t-n a-t-ŭ o- l- v-n-r- k-m-n-i-o-. -------------------------------------------------- Riparu la tegmenton antaŭ ol la vintro komenciĝos. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. La---via-- m-n-j---lta--i---t-. L--- v---- m----- a------------ L-v- v-a-n m-n-j- a-t-b-i-o-t-. ------------------------------- Lavu viajn manojn altabliĝonte. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Fer-u-la-f--es--o- -lir---e. F---- l- f-------- e-------- F-r-u l- f-n-s-r-n e-i-o-t-. ---------------------------- Fermu la fenestron elironte. 0
Kedy prídeš domov? Ki---vi -enos he----? K--- v- v---- h------ K-a- v- v-n-s h-j-e-? --------------------- Kiam vi venos hejmen? 0
Po vyučovaní? Ĉu--o-- l- -nst-uado? Ĉ- p--- l- i--------- Ĉ- p-s- l- i-s-r-a-o- --------------------- Ĉu post la instruado? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. J-s-------k-a- ---i--trua-o fi-itos. J--- p--- k--- l- i-------- f------- J-s- p-s- k-a- l- i-s-r-a-o f-n-t-s- ------------------------------------ Jes, post kiam la instruado finitos. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. H-vint--a-c-dent-n, li -- --u -ov---lab---. H------ a---------- l- n- p-- p---- l------ H-v-n-e a-c-d-n-o-, l- n- p-u p-v-s l-b-r-. ------------------------------------------- Havinte akcidenton, li ne plu povis labori. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. P-r----e si-- la-o-on,-li v-t--i- a- U-on-. P------- s--- l------- l- v------ a- U----- P-r-i-t- s-a- l-b-r-n- l- v-t-r-s a- U-o-o- ------------------------------------------- Perdinte sian laboron, li veturis al Usono. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. Ve-u--nt- -- U-ono,--- r--iĝis. V-------- a- U----- l- r------- V-t-r-n-e a- U-o-o- l- r-ĉ-ĝ-s- ------------------------------- Veturinte al Usono, li riĉiĝis. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...