Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   ku Conjunctions 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [not û çar]

Conjunctions 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. He-a k- bar-- --s-k-ne--aw-s-e. H--- k- b---- b------- r------- H-y- k- b-r-n b-s-k-n- r-w-s-e- ------------------------------- Heya ku baran bisekine raweste. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). H-ya-ku--z ---de b-- -- b--dê-be. H--- k- e- a---- b-- l- b---- b-- H-y- k- e- a-a-e b-m l- b-n-ê b-. --------------------------------- Heya ku ez amade bim li bendê be. 0
Počkaj, kým príde späť. H-ya--- e--cardi- v-ge---r--este. H--- k- e- c----- v----- r------- H-y- k- e- c-r-i- v-g-r- r-w-s-e- --------------------------------- Heya ku ew cardin vegere raweste. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. E- li--e----m----ya k------ --n--i-- --be. E- l- b---- m- h--- k- p--- m-- z--- d---- E- l- b-n-ê m- h-y- k- p-r- m-n z-w- d-b-. ------------------------------------------ Ez li bendê me heya ku porê min ziwa dibe. 0
Počkám, kým skončí film. Ez-l---e-dê-me h-----u--î-m-d-q--e. E- l- b---- m- h--- k- f--- d------ E- l- b-n-ê m- h-y- k- f-l- d-q-d-. ----------------------------------- Ez li bendê me heya ku fîlm diqede. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. H-ya----le----a-k-s- v-dik----ez--i-ben----im-n-m. H--- k- l------ k--- v------- e- l- b---- d------- H-y- k- l-m-e-a k-s- v-d-k-v- e- l- b-n-ê d-m-n-m- -------------------------------------------------- Heya ku lempeya kesk vêdikeve ez li bendê dimînim. 0
Kedy ideš na dovolenku? Tu ---ke-gî-biçî-be-l--ê? T- y- k---- b--- b------- T- y- k-n-î b-ç- b-t-a-ê- ------------------------- Tu yê kengî biçî betlanê? 0
Ešte pred letnými prázdninami? B-ri---bet-a--ya ---înê? B----- b-------- h------ B-r-y- b-t-a-e-a h-v-n-? ------------------------ Beriya betlaneya havînê? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. B-l-- -e-iy---e--p-----------l-ney- -avînê. B---- b----- d----------- b-------- h------ B-l-, b-r-y- d-s-p-k-r-n- b-t-a-e-a h-v-n-. ------------------------------------------- Belê, beriya destpêkirina betlaneya havînê. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. Be-i---de---êki-i-a -i--s---ê----b-----m---b--e. B----- d----------- z-------- s----- t---- b---- B-r-y- d-s-p-k-r-n- z-v-s-a-ê s-r-a- t-m-r b-k-. ------------------------------------------------ Beriya destpêkirina zivistanê serban tamîr bike. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. Be-i-- ku -- ----e- --s- ---ê, -e---- xwe biş-. B----- k- t- l- s-- m--- r---- d----- x-- b---- B-r-y- k- t- l- s-r m-s- r-n-, d-s-ê- x-e b-ş-. ----------------------------------------------- Beriya ku tu li ser masê rûnê, destên xwe bişo. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. B---ya-k- -u--erkevî d-rve,-c-mê---gire. B----- k- t- d------ d----- c--- b------ B-r-y- k- t- d-r-e-î d-r-e- c-m- b-g-r-. ---------------------------------------- Beriya ku tu derkevî derve, camê bigire. 0
Kedy prídeš domov? T---- --n-- -- -a-ê? T- y- k---- b- m---- T- y- k-n-î b- m-l-? -------------------- Tu yê kengî bê malê? 0
Po vyučovaní? P-ş-- ----yê. P---- w------ P-ş-î w-n-y-. ------------- Piştî waneyê. 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. B--ê,--işt--k--w-ne -ed-y-. B---- p---- k- w--- q------ B-l-, p-ş-î k- w-n- q-d-y-. --------------------------- Belê, piştî ku wane qediya. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. P-ş-- ---qeza -i-, ew ê-î n--eb-tî. P---- k- q--- k--- e- ê-- n-------- P-ş-î k- q-z- k-r- e- ê-î n-x-b-t-. ----------------------------------- Piştî ku qeza kir, ew êdî nexebitî. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. P-şt- -u karê --e w------i-,--- ------ayê. P---- k- k--- x-- w---- k--- ç- E--------- P-ş-î k- k-r- x-e w-n-a k-r- ç- E-e-î-a-ê- ------------------------------------------ Piştî ku karê xwe winda kir, çû Emerîkayê. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. E-,--işt- k---- -mer-ka----e--e---d bû. E-- p---- k- ç- E-------- d-------- b-- E-, p-ş-î k- ç- E-e-î-a-ê d-w-e-e-d b-. --------------------------------------- Ew, piştî ku çû Emerîkayê dewlemend bû. 0

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...