Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   lv Saikļi 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [deviņdesmit četri]

Saikļi 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. P-g--di, k-m---pār-t-s ----us. P------- k---- p------ l------ P-g-i-i- k-m-r p-r-t-s l-e-u-. ------------------------------ Pagaidi, kamēr pārstās lietus. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). P-ga---- -am-- -s---be-gš-. P------- k---- e- p-------- P-g-i-i- k-m-r e- p-b-i-š-. --------------------------- Pagaidi, kamēr es pabeigšu. 0
Počkaj, kým príde späť. P-ga---- k--ē- ---š a-n-ks at--kaļ. P------- k---- v--- a----- a------- P-g-i-i- k-m-r v-ņ- a-n-k- a-p-k-ļ- ----------------------------------- Pagaidi, kamēr viņš atnāks atpakaļ. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Es -ai--,---m-- --ni--a-i b-----usi. E- g----- k---- m--- m--- b-- s----- E- g-i-u- k-m-r m-n- m-t- b-s s-u-i- ------------------------------------ Es gaidu, kamēr mani mati būs sausi. 0
Počkám, kým skončí film. Es-g-i--,---m-r be--s-e--f--m-. E- g----- k---- b------- f----- E- g-i-u- k-m-r b-i-s-e- f-l-a- ------------------------------- Es gaidu, kamēr beigsies filma. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. E- ga---, -am-r-luks---r----- zaļā-g-i---. E- g----- k---- l-------- b-- z--- g------ E- g-i-u- k-m-r l-k-o-o-ā b-s z-ļ- g-i-m-. ------------------------------------------ Es gaidu, kamēr luksoforā būs zaļā gaisma. 0
Kedy ideš na dovolenku? K-d ---do-i---a-va-inā-umā? K-- t- d----- a------------ K-d t- d-s-e- a-v-ļ-n-j-m-? --------------------------- Kad tu dosies atvaļinājumā? 0
Ešte pred letnými prázdninami? V-l-p-r---v-s-r-s br--d-----? V-- p---- v------ b---------- V-l p-r-s v-s-r-s b-ī-d-e-ā-? ----------------------------- Vēl pirms vasaras brīvdienām? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. J-----rms--ēl -ā-a----s-ra--brī-di-na-. J-- p---- v-- s---- v------ b---------- J-, p-r-s v-l s-k-s v-s-r-s b-ī-d-e-a-. --------------------------------------- Jā, pirms vēl sākas vasaras brīvdienas. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. Sa--b---u-t---pirm----k-s -ie--! S----- j----- p---- s---- z----- S-l-b- j-m-u- p-r-s s-k-s z-e-a- -------------------------------- Salabo jumtu, pirms sākas ziema! 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. N--a----r-ka-,---r----u----ie---i- ---d-! N------ r----- p---- t- s----- p-- g----- N-m-z-ā r-k-s- p-r-s t- s-d-e- p-e g-l-a- ----------------------------------------- Nomazgā rokas, pirms tu sēdies pie galda! 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Ai-v-r--ogu- p---s--u ej-ārā! A----- l---- p---- t- e- ā--- A-z-e- l-g-, p-r-s t- e- ā-ā- ----------------------------- Aizver logu, pirms tu ej ārā! 0
Kedy prídeš domov? Ka- -u-nāc -ā--s? K-- t- n-- m----- K-d t- n-c m-j-s- ----------------- Kad tu nāc mājās? 0
Po vyučovaní? Pēc-n-dar-īb--? P-- n---------- P-c n-d-r-ī-ā-? --------------- Pēc nodarbībām? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. J---ka- b--d--s n-da-b--a-. J-- k-- b------ n---------- J-, k-d b-i-z-s n-d-r-ī-a-. --------------------------- Jā, kad beidzas nodarbības. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. P-c nela---s -a-----a---ņš-v--r---e---ē---s-r-dāt. P-- n------- g------- v--- v---- n------- s------- P-c n-l-i-e- g-d-j-m- v-ņ- v-i-s n-v-r-j- s-r-d-t- -------------------------------------------------- Pēc nelaimes gadījuma viņš vairs nevarēja strādāt. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. P------, k-d---ņ- -a-d-ja da--u,-viņ----v-s--z--m-ri--. P-- t--- k-- v--- z------ d----- v--- d---- u- A------- P-c t-m- k-d v-ņ- z-u-ē-a d-r-u- v-ņ- d-v-s u- A-e-i-u- ------------------------------------------------------- Pēc tam, kad viņš zaudēja darbu, viņš devās uz Ameriku. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. Pēc--a-- --d-v-ņš bi-- de---s uz -----ku, -iņš -ļ-----a--t-. P-- t--- k-- v--- b--- d----- u- A------- v--- k---- b------ P-c t-m- k-d v-ņ- b-j- d-v-e- u- A-e-i-u- v-ņ- k-u-a b-g-t-. ------------------------------------------------------------ Pēc tam, kad viņš bija devies uz Ameriku, viņš kļuva bagāts. 0

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...