Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   mk Сврзници 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [деведесет и четири]

94 [dyevyedyesyet i chyetiri]

Сврзници 1

[Svrznitzi 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Че-а-- -од-------пр-ста-е д----т. Ч----- д----- д- п------- д------ Ч-к-ј- д-д-к- д- п-е-т-н- д-ж-о-. --------------------------------- Чекај, додека да престане дождот. 0
Ch--ka-- --dye-- da -----t-n-- -oʐd--. C------- d------ d- p--------- d------ C-y-k-ј- d-d-e-a d- p-y-s-a-y- d-ʐ-o-. -------------------------------------- Chyekaј, dodyeka da pryestanye doʐdot.
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Ч-ка-, до---а ------ам го----/--о---а. Ч----- д----- д- б---- г---- / г------ Ч-к-ј- д-д-к- д- б-д-м г-т-в / г-т-в-. -------------------------------------- Чекај, додека да бидам готов / готова. 0
Chy---ј----d--ka -a--i--m-guot---- -uoto--. C------- d------ d- b---- g----- / g------- C-y-k-ј- d-d-e-a d- b-d-m g-o-o- / g-o-o-a- ------------------------------------------- Chyekaј, dodyeka da bidam guotov / guotova.
Počkaj, kým príde späť. Ч-ка-,--оде-а то- -а-се -р--и. Ч----- д----- т-- д- с- в----- Ч-к-ј- д-д-к- т-ј д- с- в-а-и- ------------------------------ Чекај, додека тој да се врати. 0
Chy--aј- ---y-k- toј -----e-----i. C------- d------ t-- d- s-- v----- C-y-k-ј- d-d-e-a t-ј d- s-e v-a-i- ---------------------------------- Chyekaј, dodyeka toј da sye vrati.
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Ќе-п-ч---м--д---к- м- -е---уши--о--т-. Ќ- п------- д----- м- с- и---- к------ Ќ- п-ч-к-м- д-д-к- м- с- и-у-и к-с-т-. -------------------------------------- Ќе почекам, додека ми се исуши косата. 0
K-ye-p------am- ---ye-- mi --e i---shi --s-t-. K--- p--------- d------ m- s-- i------ k------ K-y- p-c-y-k-m- d-d-e-a m- s-e i-o-s-i k-s-t-. ---------------------------------------------- Kjye pochyekam, dodyeka mi sye isooshi kosata.
Počkám, kým skončí film. Ќ- -о-----, д--ека -а --в-ш- ф--м--. Ќ- п------- д----- д- з----- ф------ Ќ- п-ч-к-м- д-д-к- д- з-в-ш- ф-л-о-. ------------------------------------ Ќе почекам, додека да заврши филмот. 0
Kjye----hy-kam--dody--a-da ---rs-i--ilm--. K--- p--------- d------ d- z------ f------ K-y- p-c-y-k-m- d-d-e-a d- z-v-s-i f-l-o-. ------------------------------------------ Kjye pochyekam, dodyeka da zavrshi filmot.
Počkám, kým bude na semafore zelená. Ќ- почек-м,-д--е-а с-м-ф-р-т--в-тне -е---о. Ќ- п------- д----- с-------- с----- з------ Ќ- п-ч-к-м- д-д-к- с-м-ф-р-т с-е-н- з-л-н-. ------------------------------------------- Ќе почекам, додека семафорот светне зелено. 0
Kjy- p-c-y-k--, --d--k- --ema-o------yetn-- ---l-e--. K--- p--------- d------ s--------- s------- z-------- K-y- p-c-y-k-m- d-d-e-a s-e-a-o-o- s-y-t-y- z-e-y-n-. ----------------------------------------------------- Kjye pochyekam, dodyeka syemaforot svyetnye zyelyeno.
Kedy ideš na dovolenku? К--- -----а--на-о-м--? К--- п------ н- о----- К-г- п-т-в-ш н- о-м-р- ---------------------- Кога патуваш на одмор? 0
K--ua-pa---v--- -- o--o-? K---- p-------- n- o----- K-g-a p-t-o-a-h n- o-m-r- ------------------------- Kogua patoovash na odmor?
Ešte pred letnými prázdninami? Уш----р-- л-т--от рас-уст? У--- п--- л------ р------- У-т- п-е- л-т-и-т р-с-у-т- -------------------------- Уште пред летниот распуст? 0
O--hty- p--e--l-e--i-t raspoo--? O------ p---- l------- r-------- O-s-t-e p-y-d l-e-n-o- r-s-o-s-? -------------------------------- Ooshtye pryed lyetniot raspoost?
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Да- ушт- -ре---- з-по----ле-н-от р--пус-. Д-- у--- п--- д- з------ л------ р------- Д-, у-т- п-е- д- з-п-ч-е л-т-и-т р-с-у-т- ----------------------------------------- Да, уште пред да започне летниот распуст. 0
Da--o--ht----ry-d --------hn-e l-e--iot r----o-t. D-- o------ p---- d- z-------- l------- r-------- D-, o-s-t-e p-y-d d- z-p-c-n-e l-e-n-o- r-s-o-s-. ------------------------------------------------- Da, ooshtye pryed da zapochnye lyetniot raspoost.
Oprav strechu predtým, ako príde zima. П-----и-го -р-в--,--р-д--а-з---чн---имата. П------ г- к------ п--- д- з------ з------ П-п-а-и г- к-о-о-, п-е- д- з-п-ч-е з-м-т-. ------------------------------------------ Поправи го кровот, пред да започне зимата. 0
Pop--v- -u- kr--ot,--ry-d -a za-oc---e-zi-a--. P------ g-- k------ p---- d- z-------- z------ P-p-a-i g-o k-o-o-, p-y-d d- z-p-c-n-e z-m-t-. ---------------------------------------------- Popravi guo krovot, pryed da zapochnye zimata.
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. Изм-ј--и-г--рац--е,-п-ед -- с--н-ш ---м-с---. И---- с- г- р------ п--- д- с----- н- м------ И-м-ј с- г- р-ц-т-, п-е- д- с-д-е- н- м-с-т-. --------------------------------------------- Измиј си ги рацете, пред да седнеш на масата. 0
I--iј si -u- r---y-t----p---d --------yesh -----sata. I---- s- g-- r--------- p---- d- s-------- n- m------ I-m-ј s- g-i r-t-y-t-e- p-y-d d- s-e-n-e-h n- m-s-t-. ----------------------------------------------------- Izmiј si gui ratzyetye, pryed da syednyesh na masata.
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. З-тв-----о--р---р--от---р----- -з-е---. З------ г- п---------- п--- д- и------- З-т-о-и г- п-о-о-е-о-, п-е- д- и-л-з-ш- --------------------------------------- Затвори го прозорецот, пред да излезеш. 0
Z-tv-r- -u- -----ryetzot,---y-d d- --l-e--es-. Z------ g-- p------------ p---- d- i---------- Z-t-o-i g-o p-o-o-y-t-o-, p-y-d d- i-l-e-y-s-. ---------------------------------------------- Zatvori guo prozoryetzot, pryed da izlyezyesh.
Kedy prídeš domov? Ког--ќе--- в-ати- -о--? К--- ќ- с- в----- д---- К-г- ќ- с- в-а-и- д-м-? ----------------------- Кога ќе се вратиш дома? 0
K-gu- k-ye--ye --a--s---o--? K---- k--- s-- v------ d---- K-g-a k-y- s-e v-a-i-h d-m-? ---------------------------- Kogua kjye sye vratish doma?
Po vyučovaní? По--а-тав-та? П- н--------- П- н-с-а-а-а- ------------- По наставата? 0
P--n----v-t-? P- n--------- P- n-s-a-a-a- ------------- Po nastavata?
Áno, len čo skončí vyučovanie. Д-- от---о-ќ---------------а--. Д-- о----- ќ- з----- н--------- Д-, о-к-к- ќ- з-в-ш- н-с-а-а-а- ------------------------------- Да, откако ќе заврши наставата. 0
D-- -tk-ko kjye -avrsh--na-t---ta. D-- o----- k--- z------ n--------- D-, o-k-k- k-y- z-v-s-i n-s-a-a-a- ---------------------------------- Da, otkako kjye zavrshi nastavata.
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. Отк--- -о- -ма---н--р---,-н- м-же---п-веќ------аботи. О----- т-- и---- н------- н- м----- п----- д- р------ О-к-к- т-ј и-а-е н-с-е-а- н- м-ж-ш- п-в-ќ- д- р-б-т-. ----------------------------------------------------- Откако тој имаше несреќа, не можеше повеќе да работи. 0
O--a----oј-imashy- -ye---ek-a- ny--m-ʐy-s-y- -ov--kjye da---b--i. O----- t-- i------ n---------- n-- m-------- p-------- d- r------ O-k-k- t-ј i-a-h-e n-e-r-e-j-, n-e m-ʐ-e-h-e p-v-e-j-e d- r-b-t-. ----------------------------------------------------------------- Otkako toј imashye nyesryekja, nye moʐyeshye povyekjye da raboti.
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. О-к--- --- ј----гу-и--а---а-а, -ој за-ин- за-А-ер-к-. О----- т-- ј- з----- р-------- т-- з----- з- А------- О-к-к- т-ј ј- з-г-б- р-б-т-т-, т-ј з-м-н- з- А-е-и-а- ----------------------------------------------------- Откако тој ја загуби работата, тој замина за Америка. 0
Ot---o-to---- -aguo--i--abotata,--o--za----------ye---a. O----- t-- ј- z------- r-------- t-- z----- z- A-------- O-k-k- t-ј ј- z-g-o-b- r-b-t-t-, t-ј z-m-n- z- A-y-r-k-. -------------------------------------------------------- Otkako toј јa zaguoobi rabotata, toј zamina za Amyerika.
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. О--а-о-то-------а -а-А-е--к-, ----с-ана-б-г-т. О----- т-- з----- з- А------- т-- с---- б----- О-к-к- т-ј з-м-н- з- А-е-и-а- т-ј с-а-а б-г-т- ---------------------------------------------- Откако тој замина за Америка, тој стана богат. 0
Ot---o-toј--a-ina-za Am------- toј---ana --gu-t. O----- t-- z----- z- A-------- t-- s---- b------ O-k-k- t-ј z-m-n- z- A-y-r-k-, t-ј s-a-a b-g-a-. ------------------------------------------------ Otkako toј zamina za Amyerika, toј stana boguat.

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...