Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   no Konjunksjoner 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [nittifire]

Konjunksjoner 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Ven--t-l--e---ar----t--t å r-g--. V--- t-- d-- h-- s------ å r----- V-n- t-l d-t h-r s-u-t-t å r-g-e- --------------------------------- Vent til det har sluttet å regne. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Ve-----l -eg----f---i-. V--- t-- j-- e- f------ V-n- t-l j-g e- f-r-i-. ----------------------- Vent til jeg er ferdig. 0
Počkaj, kým príde späť. Ven--t-- ha- --mme- -i-ba-e. V--- t-- h-- k----- t------- V-n- t-l h-n k-m-e- t-l-a-e- ---------------------------- Vent til han kommer tilbake. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Je---e--er--i- h--et---t- -----rt. J-- v----- t-- h---- m--- e- t---- J-g v-n-e- t-l h-r-t m-t- e- t-r-. ---------------------------------- Jeg venter til håret mitt er tørt. 0
Počkám, kým skončí film. J----e--e- -i- f-lm-n-e- ov-r. J-- v----- t-- f----- e- o---- J-g v-n-e- t-l f-l-e- e- o-e-. ------------------------------ Jeg venter til filmen er over. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. Je----nter-til-lys-t -r-g--n-. J-- v----- t-- l---- e- g----- J-g v-n-e- t-l l-s-t e- g-ø-t- ------------------------------ Jeg venter til lyset er grønt. 0
Kedy ideš na dovolenku? N-r -eis-- du p--fe---? N-- r----- d- p- f----- N-r r-i-e- d- p- f-r-e- ----------------------- Når reiser du på ferie? 0
Ešte pred letnými prázdninami? F-r--om--rf--i--? F-- s------------ F-r s-m-e-f-r-e-? ----------------- Før sommerferien? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Ja,-f----omm-rfe-ien-b---n--r. J-- f-- s----------- b-------- J-, f-r s-m-e-f-r-e- b-g-n-e-. ------------------------------ Ja, før sommerferien begynner. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. Fi-s --k-t --- -i-te--- k---er. F--- t---- f-- v------- k------ F-k- t-k-t f-r v-n-e-e- k-m-e-. ------------------------------- Fiks taket før vinteren kommer. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. V-s-----d----fø---- set-er d---v-d----d--. V--- h------ f-- d- s----- d-- v-- b------ V-s- h-n-e-e f-r d- s-t-e- d-g v-d b-r-e-. ------------------------------------------ Vask hendene før du setter deg ved bordet. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Luk--v-n-ue----r d- ----u-. L--- v------ f-- d- g-- u-- L-k- v-n-u-t f-r d- g-r u-. --------------------------- Lukk vinduet før du går ut. 0
Kedy prídeš domov? N-r-komm----- ----? N-- k----- d- h---- N-r k-m-e- d- h-e-? ------------------- Når kommer du hjem? 0
Po vyučovaní? E-ter ---e-v-s-i-g--? E---- u-------------- E-t-r u-d-r-i-n-n-e-? --------------------- Etter undervisningen? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. Ja- ett-- a- -ndervi-ni-g-n -----e-. J-- e---- a- u------------- e- o---- J-, e-t-r a- u-d-r-i-n-n-e- e- o-e-. ------------------------------------ Ja, etter at undervisningen er over. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. Etter--t han had-- h----en --yk-- k-nne--an-ik-e jo----l-ng-r. E---- a- h-- h---- h--- e- u----- k---- h-- i--- j---- l------ E-t-r a- h-n h-d-e h-t- e- u-y-k- k-n-e h-n i-k- j-b-e l-n-e-. -------------------------------------------------------------- Etter at han hadde hatt en ulykke kunne han ikke jobbe lenger. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. Etter at han-ha--e----t-t --bbe- d-o--a- t-- Am--i-a. E---- a- h-- h---- m----- j----- d-- h-- t-- A------- E-t-r a- h-n h-d-e m-s-e- j-b-e- d-o h-n t-l A-e-i-a- ----------------------------------------------------- Etter at han hadde mistet jobben dro han til Amerika. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. Et-e- at-han ha-d----a-----l--meri---b-- -an-rik. E---- a- h-- h---- d---- t-- A------ b-- h-- r--- E-t-r a- h-n h-d-e d-a-t t-l A-e-i-a b-e h-n r-k- ------------------------------------------------- Etter at han hadde dratt til Amerika ble han rik. 0

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...