Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   ru Союзы 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [девяносто четыре]

94 [devyanosto chetyre]

Союзы 1

[Soyuzy 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ruština Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Под----- пока-дож-ь-пр----т. П------- п--- д---- п------- П-д-ж-и- п-к- д-ж-ь п-о-д-т- ---------------------------- Подожди, пока дождь пройдёт. 0
P--ozhd-- poka --zh-- ---ydë-. P-------- p--- d----- p------- P-d-z-d-, p-k- d-z-d- p-o-d-t- ------------------------------ Podozhdi, poka dozhdʹ proydët.
Počkaj, kým budem hotový (hotová). П--о--и----к--я-----отовл--ь. П------- п--- я п------------ П-д-ж-и- п-к- я п-и-о-о-л-с-. ----------------------------- Подожди, пока я приготовлюсь. 0
Podozh-i- p-k--y--pri--t-v-yusʹ. P-------- p--- y- p------------- P-d-z-d-, p-k- y- p-i-o-o-l-u-ʹ- -------------------------------- Podozhdi, poka ya prigotovlyusʹ.
Počkaj, kým príde späť. П--ожди- по---он--е-н-т--. П------- п--- о- в-------- П-д-ж-и- п-к- о- в-р-ё-с-. -------------------------- Подожди, пока он вернётся. 0
P-do-hdi---ok--on -e--ëtsya. P-------- p--- o- v--------- P-d-z-d-, p-k- o- v-r-ë-s-a- ---------------------------- Podozhdi, poka on vernëtsya.
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Я ---, п-ка -ои в-лосы вы-о-ну-. Я ж--- п--- м-- в----- в-------- Я ж-у- п-к- м-и в-л-с- в-с-х-у-. -------------------------------- Я жду, пока мои волосы высохнут. 0
Ya zhdu,-p--a mo--vo--sy -y----nu-. Y- z---- p--- m-- v----- v--------- Y- z-d-, p-k- m-i v-l-s- v-s-k-n-t- ----------------------------------- Ya zhdu, poka moi volosy vysokhnut.
Počkám, kým skončí film. Я-ж-у,---------ь------н-и-с-. Я ж--- п--- ф---- з---------- Я ж-у- п-к- ф-л-м з-к-н-и-с-. ----------------------------- Я жду, пока фильм закончится. 0
Ya---du,-p-ka -ilʹ---a-o-c--t-y-. Y- z---- p--- f---- z------------ Y- z-d-, p-k- f-l-m z-k-n-h-t-y-. --------------------------------- Ya zhdu, poka filʹm zakonchitsya.
Počkám, kým bude na semafore zelená. Я---у,-по-- -ве-о-о- ---------л-н-м. Я ж--- п--- с------- с----- з------- Я ж-у- п-к- с-е-о-о- с-а-е- з-л-н-м- ------------------------------------ Я жду, пока светофор станет зелёным. 0
Ya zhdu, pok--sve---or---an-- ze-ë---. Y- z---- p--- s------- s----- z------- Y- z-d-, p-k- s-e-o-o- s-a-e- z-l-n-m- -------------------------------------- Ya zhdu, poka svetofor stanet zelënym.
Kedy ideš na dovolenku? К--д- т---деш--- о-пуск? К---- т- е---- в о------ К-г-а т- е-е-ь в о-п-с-? ------------------------ Когда ты едешь в отпуск? 0
K-gd--ty--e-es-ʹ -------k? K---- t- y------ v o------ K-g-a t- y-d-s-ʹ v o-p-s-? -------------------------- Kogda ty yedeshʹ v otpusk?
Ešte pred letnými prázdninami? Ещё ---л--н-х -ан-к--? Е-- д- л----- к------- Е-ё д- л-т-и- к-н-к-л- ---------------------- Ещё до летних каникул? 0
Y-shch--do l-tnik- --n---l? Y------ d- l------ k------- Y-s-c-ë d- l-t-i-h k-n-k-l- --------------------------- Yeshchë do letnikh kanikul?
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Да---е----------м --т-их-ка-икул. Д-- п---- н------ л----- к------- Д-, п-р-д н-ч-л-м л-т-и- к-н-к-л- --------------------------------- Да, перед началом летних каникул. 0
D-,-pered---ch--o--l-t--kh kani-ul. D-- p---- n------- l------ k------- D-, p-r-d n-c-a-o- l-t-i-h k-n-k-l- ----------------------------------- Da, pered nachalom letnikh kanikul.
Oprav strechu predtým, ako príde zima. По---и ---ш-----ка -им---е н---л---. П----- к----- п--- з--- н- н-------- П-ч-н- к-ы-у- п-к- з-м- н- н-ч-л-с-. ------------------------------------ Почини крышу, пока зима не началась. 0
Po--ini-k---h-----ka----a--- nach-la-ʹ. P------ k------ p--- z--- n- n--------- P-c-i-i k-y-h-, p-k- z-m- n- n-c-a-a-ʹ- --------------------------------------- Pochini kryshu, poka zima ne nachalasʹ.
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. По-ой-руки--ере--т--, -ак-с---т--я--а ----. П---- р--- п---- т--- к-- с------- з- с---- П-м-й р-к- п-р-д т-м- к-к с-д-т-с- з- с-о-. ------------------------------------------- Помой руки перед тем, как садиться за стол. 0
Po-------- -e----t--,--ak--ad---sya ---s-o-. P---- r--- p---- t--- k-- s-------- z- s---- P-m-y r-k- p-r-d t-m- k-k s-d-t-s-a z- s-o-. -------------------------------------------- Pomoy ruki pered tem, kak saditʹsya za stol.
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Зак-о- ок-о-п-р-д --од--. З----- о--- п---- у------ З-к-о- о-н- п-р-д у-о-о-. ------------------------- Закрой окно перед уходом. 0
Z--roy -kn-----ed-ukhodo-. Z----- o--- p---- u------- Z-k-o- o-n- p-r-d u-h-d-m- -------------------------- Zakroy okno pered ukhodom.
Kedy prídeš domov? Когда -----рнё--с---ом-й? К---- т- в-------- д----- К-г-а т- в-р-ё-ь-я д-м-й- ------------------------- Когда ты вернёшься домой? 0
K--d--ty---rn-shʹ--a-do-oy? K---- t- v---------- d----- K-g-a t- v-r-ë-h-s-a d-m-y- --------------------------- Kogda ty vernëshʹsya domoy?
Po vyučovaní? По--е -а---и-? П---- з------- П-с-е з-н-т-й- -------------- После занятий? 0
P-sl--z-n---iy? P---- z-------- P-s-e z-n-a-i-? --------------- Posle zanyatiy?
Áno, len čo skončí vyučovanie. Да,-ког---зан---я -акон-----. Д-- к---- з------ з---------- Д-, к-г-а з-н-т-я з-к-н-а-с-. ----------------------------- Да, когда занятия закончатся. 0
Da,----d- -a--a-i-- za-o-ch--s-a. D-- k---- z-------- z------------ D-, k-g-a z-n-a-i-a z-k-n-h-t-y-. --------------------------------- Da, kogda zanyatiya zakonchatsya.
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. П--ле --сча--но-о-сл-чая о- бо--ше н- ----р-ботать. П---- н---------- с----- о- б----- н- м-- р-------- П-с-е н-с-а-т-о-о с-у-а- о- б-л-ш- н- м-г р-б-т-т-. --------------------------------------------------- После несчастного случая он больше не мог работать. 0
P-s-- ne---a-t--go ------y--on-b-lʹs----- mo-----ot-t-. P---- n----------- s------- o- b------ n- m-- r-------- P-s-e n-s-h-s-n-g- s-u-h-y- o- b-l-s-e n- m-g r-b-t-t-. ------------------------------------------------------- Posle neschastnogo sluchaya on bolʹshe ne mog rabotatʹ.
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. После-того- -а- ---по-ерял--аб-т-, о--пое----в-Ам--и-у. П---- т---- к-- о- п------ р------ о- п----- в А------- П-с-е т-г-, к-к о- п-т-р-л р-б-т-, о- п-е-а- в А-е-и-у- ------------------------------------------------------- После того, как он потерял работу, он поехал в Америку. 0
P-s-e -ogo- -ak -- --t---a---ab-t-, -- -oy-kh---- -m-r-k-. P---- t---- k-- o- p------- r------ o- p------- v A------- P-s-e t-g-, k-k o- p-t-r-a- r-b-t-, o- p-y-k-a- v A-e-i-u- ---------------------------------------------------------- Posle togo, kak on poteryal rabotu, on poyekhal v Ameriku.
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. П---е -ого,---- -- пер--хал --А-е---у---- -а-б-гате-. П---- т---- к-- о- п------- в А------- о- р---------- П-с-е т-г-, к-к о- п-р-е-а- в А-е-и-у- о- р-з-о-а-е-. ----------------------------------------------------- После того, как он переехал в Америку, он разбогател. 0
P-s-e-t-g-, -----n p-re-----l - Ameri--, -n -a----at-l. P---- t---- k-- o- p--------- v A------- o- r---------- P-s-e t-g-, k-k o- p-r-y-k-a- v A-e-i-u- o- r-z-o-a-e-. ------------------------------------------------------- Posle togo, kak on pereyekhal v Ameriku, on razbogatel.

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...