Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   sl Vezniki 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [štiriindevetdeset]

Vezniki 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Po--ka-, do-le- n--p-en-ha -e-. P------- d----- n- p------ d--- P-č-k-j- d-k-e- n- p-e-e-a d-ž- ------------------------------- Počakaj, dokler ne preneha dež. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Počak-j,---kler -e--o---m. P------- d----- n- k------ P-č-k-j- d-k-e- n- k-n-a-. -------------------------- Počakaj, dokler ne končam. 0
Počkaj, kým príde späť. P-----j- d-kl-r s---- v-n-. P------- d----- s- n- v---- P-č-k-j- d-k-e- s- n- v-n-. --------------------------- Počakaj, dokler se ne vrne. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Po-a-am,-do-l-r-se-mi-ne -o--šij--las-e. P------- d----- s- m- n- p------- l----- P-č-k-m- d-k-e- s- m- n- p-s-š-j- l-s-e- ---------------------------------------- Počakam, dokler se mi ne posušijo lasje. 0
Počkám, kým skončí film. Po--ka-, dok-e---e film--e ko-ča. P------- d----- s- f--- n- k----- P-č-k-m- d-k-e- s- f-l- n- k-n-a- --------------------------------- Počakam, dokler se film ne konča. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. P---k-m, do---- -emafor--- ----ele-. P------- d----- s------ n- b- z----- P-č-k-m- d-k-e- s-m-f-r n- b- z-l-n- ------------------------------------ Počakam, dokler semafor ne bo zelen. 0
Kedy ideš na dovolenku? K--j ---odpe--eš----dop-s-? K--- s- o------- n- d------ K-a- s- o-p-l-e- n- d-p-s-? --------------------------- Kdaj se odpelješ na dopust? 0
Ešte pred letnými prázdninami? Š- p--d--ol-tn-m- p---tn---m-? Š- p--- p-------- p----------- Š- p-e- p-l-t-i-i p-č-t-i-a-i- ------------------------------ Še pred poletnimi počitnicami? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Ja, -e p-ed-n -- -a---jo --letn--p--i--i-e. J-- š- p----- s- z------ p------ p--------- J-, š- p-e-e- s- z-č-e-o p-l-t-e p-č-t-i-e- ------------------------------------------- Ja, še preden se začnejo poletne počitnice. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. Po-ra-i-str--o,-----e--s--zač-- -i-a. P------ s------ p----- s- z---- z---- P-p-a-i s-r-h-, p-e-e- s- z-č-e z-m-. ------------------------------------- Popravi streho, preden se začne zima. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. Um---s---o-e- p--d-- -e-e-----mi-o. U--- s- r---- p----- s---- z- m---- U-i- s- r-k-, p-e-e- s-d-š z- m-z-. ----------------------------------- Umij si roke, preden sedeš za mizo. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Z---- o--o----ede- --eš-ven. Z---- o---- p----- g--- v--- Z-p-i o-n-, p-e-e- g-e- v-n- ---------------------------- Zapri okno, preden greš ven. 0
Kedy prídeš domov? K-a-----d-š d-m--? K--- p----- d----- K-a- p-i-e- d-m-v- ------------------ Kdaj prideš domov? 0
Po vyučovaní? Po-p-u-u? P- p----- P- p-u-u- --------- Po pouku? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. Ja,---te---- ---kone- p-u-a. J-- p---- k- b- k---- p----- J-, p-t-m k- b- k-n-c p-u-a- ---------------------------- Ja, potem ko bo konec pouka. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. P--em,-ko--e -u-je--g-d-l- -e-------n---eč m-gel del-t-. P----- k- s- m- j- z------ n------- n- v-- m---- d------ P-t-m- k- s- m- j- z-o-i-a n-s-e-a- n- v-č m-g-l d-l-t-. -------------------------------------------------------- Potem, ko se mu je zgodila nesreča, ni več mogel delati. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. P-t-m, k- -e-i--ub-- del-- je--d-e--- --erik-. P----- k- j- i------ d---- j- o---- v A------- P-t-m- k- j- i-g-b-l d-l-, j- o-š-l v A-e-i-o- ---------------------------------------------- Potem, ko je izgubil delo, je odšel v Ameriko. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. P-t--,-k- je -e- v-A--r--o, j--po-t-l bogat. P----- k- j- š-- v A------- j- p----- b----- P-t-m- k- j- š-l v A-e-i-o- j- p-s-a- b-g-t- -------------------------------------------- Potem, ko je šel v Ameriko, je postal bogat. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...