Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   sq Lidhёzat 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [nёntёdhjetёekatёr]

Lidhёzat 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Pr-- ---isa t--p-sho-ё -h--. P--- d----- t- p------ s---- P-i- d-r-s- t- p-s-o-ё s-i-. ---------------------------- Prit derisa tё pushojё shiu. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). P--- s--tё-------g-t-. P--- s- t- b---- g---- P-i- s- t- b-h-m g-t-. ---------------------- Prit sa tё bёhem gati. 0
Počkaj, kým príde späť. Pr-t ----sa-t- v-j- -i. P--- d----- t- v--- a-- P-i- d-r-s- t- v-j- a-. ----------------------- Prit derisa tё vijё ai. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. P--pre------sa--- -----a--n -lok--. P- p--- d----- t- m- t----- f------ P- p-e- d-r-s- t- m- t-a-e- f-o-ё-. ----------------------------------- Po pres derisa tё mё thahen flokёt. 0
Počkám, kým skončí film. Po -r---deri----- -b--o------m-. P- p--- d----- t- m------ f----- P- p-e- d-r-s- t- m-a-o-ё f-l-i- -------------------------------- Po pres derisa tё mbarojё filmi. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. Po--re- ---is- se--fori-t- --h-- - -jelb--. P- p--- d----- s------- t- b---- i g------- P- p-e- d-r-s- s-m-f-r- t- b-h-t i g-e-b-r- ------------------------------------------- Po pres derisa semafori tё bёhet i gjelbër. 0
Kedy ideš na dovolenku? K-r -i-esh-pё-----hi--? K-- n----- p-- p------- K-r n-s-s- p-r p-s-i-e- ----------------------- Kur nisesh pёr pushime? 0
Ešte pred letnými prázdninami? Pa-- p-s--meve--ё--e-ё-? P--- p-------- t- v----- P-r- p-s-i-e-e t- v-r-s- ------------------------ Para pushimeve tё verёs? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Po,----a-s--t- f-l-oj-ё -us-im-t-e-----s. P-- p--- s- t- f------- p------- e v----- P-, p-r- s- t- f-l-o-n- p-s-i-e- e v-r-s- ----------------------------------------- Po, para se tё fillojnё pushimet e verёs. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. Rre--llo-e ç--in--pa-- s- t- -ijё---m--. R--------- ç----- p--- s- t- v--- d----- R-e-u-l-j- ç-t-n- p-r- s- t- v-j- d-m-i- ---------------------------------------- Rregulloje çatinё para se tё vijё dimri. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. Laj- --art--p--a--e -- --es--nё -a-o--n-. L--- d----- p--- s- t- u---- n- t-------- L-j- d-a-t- p-r- s- t- u-e-h n- t-v-l-n-. ----------------------------------------- Laji duart, para se tё ulesh nё tavolinё. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. M-ylle--r---------ara-se--ё-da------a---ё. M----- d-------- p--- s- t- d----- j------ M-y-l- d-i-a-e-, p-r- s- t- d-l-s- j-s-t-. ------------------------------------------ Mbylle dritaren, para se tё dalёsh jashtё. 0
Kedy prídeš domov? K-r-kthehes---- --t---? K-- k------- n- s------ K-r k-h-h-s- n- s-t-p-? ----------------------- Kur kthehesh nё shtёpi? 0
Po vyučovaní? P---m--im-t? P-- m------- P-s m-s-m-t- ------------ Pas mёsimit? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. P-,--a---m-s--i t--m---oj-. P-- p--- m----- t- m------- P-, p-s- m-s-m- t- m-a-o-ё- --------------------------- Po, pasi mёsimi tё mbarojё. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. Pa- -ksiden--- -i-nu--m--- ---pun---- --. P-- a--------- a- n-- m--- t- p------ m-- P-s a-s-d-n-i- a- n-k m-n- t- p-n-n-e m-. ----------------------------------------- Pas aksidentit ai nuk mund tё punonte mё. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. Pas---u-b----nёn,----shko--nё -meri--. P--- h---- p----- a- s---- n- A------- P-s- h-m-i p-n-n- a- s-k-i n- A-e-i-ё- -------------------------------------- Pasi humbi punёn, ai shkoi nё Amerikё. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. P-si i-u n--Am--i-ё--u ---i pa-u-. P--- i-- n- A------- u b- i p----- P-s- i-u n- A-e-i-ё- u b- i p-s-r- ---------------------------------- Pasi iku nё Amerikё, u bё i pasur. 0

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...