Slovníček fráz

sk Spojky 4   »   sq Lidhёzat 4

97 [deväťdesiatsedem]

Spojky 4

Spojky 4

97 [nёntёdhjetёeshtatё]

Lidhёzat 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Zaspal, hoci bol televízor zapnutý. E z-r- g-u--, m-gj-th-s- te-------i--sh-- i-nde-ur. E z--- g----- m--------- t--------- i---- i n------ E z-r- g-u-i- m-g-i-h-s- t-l-v-z-r- i-h-e i n-e-u-. --------------------------------------------------- E zuri gjumi, megjithёse televizori ishte i ndezur. 0
Ešte zostal, hoci už bolo neskoro. A- qёndr-i- m-gj-thёse isht---o-ё. A- q------- m--------- i---- v---- A- q-n-r-i- m-g-i-h-s- i-h-e v-n-. ---------------------------------- Ai qёndroi, megjithёse ishte vonё. 0
Neprišiel, hoci sme sa dohodli. Nuk--r-hi----gjit-ё-----kis-----ёn- -- t--oh-----. N-- e----- m--------- e k----- l--- t- t---------- N-k e-d-i- m-g-i-h-s- e k-s-i- l-n- t- t-k-h-s-i-. -------------------------------------------------- Nuk erdhi, megjithёse e kishim lёnё tё takoheshim. 0
Televízor bol zapnutý. Napriek tomu zaspal. T-l-v----i--sh-e-i------r.---g---hatë --ё---z------u--. T--------- i---- i n------ M--------- a-- e z--- g----- T-l-v-z-r- i-h-e i n-e-u-. M-g-i-h-t- a-ё e z-r- g-u-i- ------------------------------------------------------- Televizori ishte i ndezur. Megjithatë atё e zuri gjumi. 0
Bolo už neskoro. Napriek tomu ešte zostal. N---ёs- -shte-vo--- -- qё-dro-. N------ i---- v---- a- q------- N-o-ё-e i-h-e v-n-, a- q-n-r-i- ------------------------------- Ndonёse ishte vonё, ai qёndroi. 0
Dohodli sme sa. Napriek tomu neprišiel. N----sh-m-lёn------m- M-g---h--- ai--uk-er---. N- k----- l--- t----- M--------- a- n-- e----- N- k-s-i- l-n- t-k-m- M-g-i-h-t- a- n-k e-d-i- ---------------------------------------------- Ne kishim lёnё takim. Megjithate ai nuk erdhi. 0
Hoci nemá vodičský preukaz, šoféruje auto. E----p-e-a--nuk ka pa------ ---get m-ki--n. E--- p-- a- n-- k- p------- e n--- m------- E-h- p-e a- n-k k- p-t-n-ё- e n-e- m-k-n-n- ------------------------------------------- Edhe pse ai nuk ka patentё, e nget makinёn. 0
Hoci je cesta klzká, jazdí rýchlo. Edh- -se ----- -s-t--e-l--ua-- -i-- j----ak-n-- s--e-t. E--- p-- r---- ё---- e l------ a- i j-- m------ s------ E-h- p-e r-u-a ё-h-ё e l-m-a-, a- i j-p m-k-n-s s-p-j-. ------------------------------------------------------- Edhe pse rruga ёshtё e lёmuar, ai i jep makinёs shpejt. 0
Hoci je opitý, jazdí na bicykli. A- -dh--o- m- --çi-let-- --gj-t-ёs- ё-htё---de--r. A- u------ m- b--------- m--------- ё---- i d----- A- u-h-t-n m- b-ç-k-e-ё- m-g-i-h-s- ё-h-ё i d-h-r- -------------------------------------------------- Ai udhёton me biçikletё, megjithёse ёshtё i dehur. 0
Nemá vodičský preukaz. Napriek tomu šoféruje auto. A------ p-t-nt-----gj--h-------n--t -a---ёn. A- s--- p------- M--------- a- n--- m------- A- s-k- p-t-n-ё- M-g-i-h-t- a- n-e- m-k-n-n- -------------------------------------------- Ai s’ka patentё. Megjithate ai nget makinёn. 0
Cesta je klzká. Napriek tomu jazdí tak rýchlo. R-u-a--s--- ------ar, megjith--ё-a- --e-------t. R---- ё---- e l------ m--------- a- n--- s------ R-u-a ё-h-ё e l-m-a-, m-g-i-h-t- a- n-e- s-p-j-. ------------------------------------------------ Rruga ёshtё e lёmuar, megjithatё ai nget shpejt. 0
Je opitý. Napriek tomu jazdí na bicykli. Ai ---t--- d---r,-me-jit--a-ё ai -c-- m- ---i---tё. A- ё---- i d----- m---------- a- e--- m- b--------- A- ё-h-ё i d-h-r- m-g-i-h-a-ё a- e-e- m- b-ç-k-e-ё- --------------------------------------------------- Ai ёshtё i dehur, megjithёatё ai ecen me biçikletё. 0
Nemôže nájsť žiadne (pracovné) miesto, hoci študovala. A-o --k --e--ve---p-ne- megj-th--e-k- stud-uar. A-- n-- g--- v--- p---- m--------- k- s-------- A-o n-k g-e- v-n- p-n-, m-g-i-h-s- k- s-u-i-a-. ----------------------------------------------- Ajo nuk gjen vend pune, megjithёse ka studiuar. 0
Nejde k lekárovi, hoci má bolesti. A-- -u- --kon -e---ek-, ---j-th--e aj--ka-d----je. A-- n-- s---- t- m----- m--------- a-- k- d------- A-o n-k s-k-n t- m-e-u- m-g-i-h-s- a-o k- d-i-b-e- -------------------------------------------------- Ajo nuk shkon te mjeku, megjithёse ajo ka dhimbje. 0
Kupuje auto, hoci nemá peniaze. A-o blen n-ё mak-nё--me-jit--se -’k- l--ё. A-- b--- n-- m------ m--------- s--- l---- A-o b-e- n-ё m-k-n-, m-g-i-h-s- s-k- l-k-. ------------------------------------------ Ajo blen njё makinё, megjithёse s’ka lekё. 0
Študovala. Napriek tomu nemôže nájsť (pracovné) miesto. A-o----s-u---a-.------th--ё -j- n----j---p--ё. A-- k- s-------- M--------- a-- n-- g--- p---- A-o k- s-u-i-a-. M-g-i-h-t- a-o n-k g-e- p-n-. ---------------------------------------------- Ajo ka studiuar. Megjithatё ajo nuk gjen punё. 0
Má bolesti. Napriek tomu nejde k lekárovi. A---ka -h-mbje--Meg---ha-- a-o---k s---n--- m-e-u. A-- k- d------- M--------- a-- n-- s---- t- m----- A-o k- d-i-b-e- M-g-i-h-t- a-o n-k s-k-n t- m-e-u- -------------------------------------------------- Ajo ka dhimbje. Megjithatё ajo nuk shkon te mjeku. 0
Nemá peniaze. Napriek tomu kupuje auto. A---s-ka-l--ё- M--jith--- -j----en -jё-ma-i-ё. A-- s--- l---- M--------- a-- b--- n-- m------ A-o s-k- l-k-. M-g-i-h-t- a-o b-e- n-ё m-k-n-. ---------------------------------------------- Ajo s’ka lekё. Megjithatё ajo blen njё makinё. 0

Mladí ľudia sa učia inak ako starí

Deti sa učia jazyk relatívne rýchlo. Dospelým to väčšinou trvá dlhšie. Deti sa ale neučia lepšie ako dospelí. Učia sa len inak. Mozog toho pri učení jazykov musí zvládnuť veľa. Musí sa naučiť viac vecí naraz. Keď sa človek učí jazyk, nestačí o ňom len premýšľať. Musí sa tiež naučiť, ako nové slová vyslovovať. Orgány reči sa preto musia naučiť nové pohyby. Mozog sa tiež musí naučiť reagovať na nové situácie. Komunikovať v cudzom jazyku je výzva. Dospelí sa ale učia jazyky inak v každom období svojho života. V 20 alebo 30 rokoch veku sú stále ľudia zvyknutí sa učiť. Škola či štúdiá nie sú ešte tak vzdialené. Mozog je preto dobre trénovaný. Môže sa tak naučiť cudzie jazyky na veľmi dobrej úrovni. Ľudia medzi 40 a 50 rokmi veku sa toho už naučili veľa. Ich mozog ťaží zo svojich skúseností. Vie dobre skombinovať nový obsah so staršími vedomosťami. V tomto veku sa ľudia učia najlepšie veci, ktoré už sú im povedomé. To sú napríklad jazyky podobné tým, ktoré sa naučili už skôr. V 60 alebo 70 rokoch veku majú ľudia spravidla veľa času. Môžu často precvičovať. To je u jazykov obzvlášť dôležité. Starší ľudia sa môžu napríklad obzvlášť dobre naučiť cudzí písmo. Človek sa môže úspešne učiť v každom veku. Mozog môže vytvárať nové nervové bunky aj po skončení puberty. A robí to rád ...