Slovníček fráz

sk Príslovky   »   de Adverbien

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [hundert]

Adverbien

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nemčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie s-----e--m---–---c- n-e s---- e----- – n--- n-- s-h-n e-n-a- – n-c- n-e ----------------------- schon einmal – noch nie 0
Boli ste už raz v Berlíne? S-nd S---s------in-al ------lin--e---e-? S--- S-- s---- e----- i- B----- g------- S-n- S-e s-h-n e-n-a- i- B-r-i- g-w-s-n- ---------------------------------------- Sind Sie schon einmal in Berlin gewesen? 0
Nie, ešte nie. N-in,-noch-n-e. N---- n--- n--- N-i-, n-c- n-e- --------------- Nein, noch nie. 0
niekto – nikto j---nd - -i-ma-d j----- – n------ j-m-n- – n-e-a-d ---------------- jemand – niemand 0
Poznáte tu niekoho? K--nen Si--hie- --m-n-----? K----- S-- h--- j---------- K-n-e- S-e h-e- j-m-n-(-n-? --------------------------- Kennen Sie hier jemand(en)? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Nein,--c- -enn--hie- n---a-d-en). N---- i-- k---- h--- n----------- N-i-, i-h k-n-e h-e- n-e-a-d-e-)- --------------------------------- Nein, ich kenne hier niemand(en). 0
ešte – už nie n--- --n---- mehr n--- – n---- m--- n-c- – n-c-t m-h- ----------------- noch – nicht mehr 0
Zostanete tu ešte dlho? B-e-b-n-S-----ch-la--------? B------ S-- n--- l---- h---- B-e-b-n S-e n-c- l-n-e h-e-? ---------------------------- Bleiben Sie noch lange hier? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-i-- i-h----i-e-n--ht---hr-l---e hi-r. N---- i-- b----- n---- m--- l---- h---- N-i-, i-h b-e-b- n-c-t m-h- l-n-e h-e-. --------------------------------------- Nein, ich bleibe nicht mehr lange hier. 0
ešte niečo – už nič n-c-----a--–---chts m--r n--- e---- – n----- m--- n-c- e-w-s – n-c-t- m-h- ------------------------ noch etwas – nichts mehr 0
Chcete ešte niečo piť? M------ S-e---ch -t-as -r-nk-n? M------ S-- n--- e---- t------- M-c-t-n S-e n-c- e-w-s t-i-k-n- ------------------------------- Möchten Sie noch etwas trinken? 0
Nie, neprosím si už nič. N---- -ch-mö---e--i---s -e--. N---- i-- m----- n----- m---- N-i-, i-h m-c-t- n-c-t- m-h-. ----------------------------- Nein, ich möchte nichts mehr. 0
už niečo – ešte nič s-h-n ----- --no---nic--s s---- e---- – n--- n----- s-h-n e-w-s – n-c- n-c-t- ------------------------- schon etwas – noch nichts 0
Jedli ste už niečo? H-ben--i- --h-n etwas -e----en? H---- S-- s---- e---- g-------- H-b-n S-e s-h-n e-w-s g-g-s-e-? ------------------------------- Haben Sie schon etwas gegessen? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Nein- -ch-h-be---c---ich-- geg---en. N---- i-- h--- n--- n----- g-------- N-i-, i-h h-b- n-c- n-c-t- g-g-s-e-. ------------------------------------ Nein, ich habe noch nichts gegessen. 0
ešte niekto – už nikto noc-----and----ie-and ---r n--- j----- – n------ m--- n-c- j-m-n- – n-e-a-d m-h- -------------------------- noch jemand – niemand mehr 0
Chce ešte niekto kávu? M-c--- --ch--e---d e-ne- ------? M----- n--- j----- e---- K------ M-c-t- n-c- j-m-n- e-n-n K-f-e-? -------------------------------- Möchte noch jemand einen Kaffee? 0
Nie, už nikto. Nei-, -iema-d-meh-. N---- n------ m---- N-i-, n-e-a-d m-h-. ------------------- Nein, niemand mehr. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...