Slovníček fráz

sk Príslovky   »   eo Adverboj

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [cent]

Adverboj

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
už raz – ešte nie j---–-a-k-r-ŭ-ne j__ – a______ n_ j-m – a-k-r-ŭ n- ---------------- jam – ankoraŭ ne 0
Boli ste už raz v Berlíne? Ĉ- -- j---e--is-en B--li--? Ĉ_ v_ j__ e____ e_ B_______ Ĉ- v- j-m e-t-s e- B-r-i-o- --------------------------- Ĉu vi jam estis en Berlino? 0
Nie, ešte nie. N------o-aŭ--e. N__ a______ n__ N-, a-k-r-ŭ n-. --------------- Ne, ankoraŭ ne. 0
niekto – nikto iu-– n-n-u i_ – n____ i- – n-n-u ---------- iu – neniu 0
Poznáte tu niekoho? Ĉ--v- k-na--iu- -i--i-? Ĉ_ v_ k____ i__ ĉ______ Ĉ- v- k-n-s i-n ĉ---i-? ----------------------- Ĉu vi konas iun ĉi-tie? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Ne-----kona- -e-iu---i----. N__ m_ k____ n_____ ĉ______ N-, m- k-n-s n-n-u- ĉ---i-. --------------------------- Ne, mi konas neniun ĉi-tie. 0
ešte – už nie pl- – ne-plu p__ – n_ p__ p-u – n- p-u ------------ plu – ne plu 0
Zostanete tu ešte dlho? Ĉ- -- -lu --st-s----g------i-? Ĉ_ v_ p__ r_____ l____ ĉ______ Ĉ- v- p-u r-s-a- l-n-e ĉ---i-? ------------------------------ Ĉu vi plu restas longe ĉi-tie? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-- mi -e --u re-----l-ng--ĉi----. N__ m_ n_ p__ r_____ l____ ĉ______ N-, m- n- p-u r-s-a- l-n-e ĉ---i-. ---------------------------------- Ne, mi ne plu restas longe ĉi-tie. 0
ešte niečo – už nič a--o--ŭ----–--enio--li a______ i_ – n____ p__ a-k-r-ŭ i- – n-n-o p-i ---------------------- ankoraŭ io – nenio pli 0
Chcete ešte niečo piť? Ĉ---- -a--s-t-ink- -nkor-ŭ--on? Ĉ_ v_ ŝ____ t_____ a______ i___ Ĉ- v- ŝ-t-s t-i-k- a-k-r-ŭ i-n- ------------------------------- Ĉu vi ŝatus trinki ankoraŭ ion? 0
Nie, neprosím si už nič. N-- -i de-ir-- ---io- pl-. N__ m_ d______ n_____ p___ N-, m- d-z-r-s n-n-o- p-i- -------------------------- Ne, mi deziras nenion pli. 0
už niečo – ešte nič j-- -----a--ora- nenio j__ i_ – a______ n____ j-m i- – a-k-r-ŭ n-n-o ---------------------- jam io – ankoraŭ nenio 0
Jedli ste už niečo? Ĉu vi--am---n--s-i--? Ĉ_ v_ j__ m_____ i___ Ĉ- v- j-m m-n-i- i-n- --------------------- Ĉu vi jam manĝis ion? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ne,-mi -a-ĝ-- anko-----e----. N__ m_ m_____ a______ n______ N-, m- m-n-i- a-k-r-ŭ n-n-o-. ----------------------------- Ne, mi manĝis ankoraŭ nenion. 0
ešte niekto – už nikto a-k-r----- –-n-niu --i a______ i_ – n____ p__ a-k-r-ŭ i- – n-n-u p-i ---------------------- ankoraŭ iu – neniu pli 0
Chce ešte niekto kávu? Ĉu----o--- i---atus ---on? Ĉ_ a______ i_ ŝ____ k_____ Ĉ- a-k-r-ŭ i- ŝ-t-s k-f-n- -------------------------- Ĉu ankoraŭ iu ŝatus kafon? 0
Nie, už nikto. N-,-ne--u-p--. N__ n____ p___ N-, n-n-u p-i- -------------- Ne, neniu pli. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + esperanto (1-100) MP3 esperanto (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...