Slovníček fráz

sk Príslovky   »   hu Határozószavak

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [száz]

Határozószavak

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie m-r-e-y---- --mé- ---a m-- e------ – m-- s--- m-r e-y-z-r – m-g s-h- ---------------------- már egyszer – még soha 0
Boli ste už raz v Berlíne? Volt-már--n--gy--er Ber-in---? V--- m-- ö- e------ B--------- V-l- m-r ö- e-y-z-r B-r-i-b-n- ------------------------------ Volt már ön egyszer Berlinben? 0
Nie, ešte nie. N--, m-g-s---. N--- m-- s---- N-m- m-g s-h-. -------------- Nem, még soha. 0
niekto – nikto va-a-- --s-nki v----- – s---- v-l-k- – s-n-i -------------- valaki – senki 0
Poznáte tu niekoho? I-me--ön-itt-v--akit (v--aki-e-)? I---- ö- i-- v------ (----------- I-m-r ö- i-t v-l-k-t (-a-a-i-e-)- --------------------------------- Ismer ön itt valakit (valakiket)? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Ne-,------s---e- ----s-nk--. N--- n-- i------ i-- s------ N-m- n-m i-m-r-k i-t s-n-i-. ---------------------------- Nem, nem ismerek itt senkit. 0
ešte – už nie még---m-r --m m-- – m-- n-- m-g – m-r n-m ------------- még – már nem 0
Zostanete tu ešte dlho? S-k-i- ma-a- -é----t? S----- m---- m-- i--- S-k-i- m-r-d m-g i-t- --------------------- Sokáig marad még itt? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-m---á- n-m sok-----a-a----itt. N--- m-- n-- s----- m------ i--- N-m- m-r n-m s-k-i- m-r-d-k i-t- -------------------------------- Nem, már nem sokáig maradok itt. 0
ešte niečo – už nič m-g val--i-– ---mi m-- v----- – s---- m-g v-l-m- – s-m-i ------------------ még valami – semmi 0
Chcete ešte niečo piť? S--r---e-----v-l-m-t-i-n-? S------- m-- v------ i---- S-e-e-n- m-g v-l-m-t i-n-? -------------------------- Szeretne még valamit inni? 0
Nie, neprosím si už nič. Nem, --r nem ---ek -emmi-. N--- m-- n-- k---- s------ N-m- m-r n-m k-r-k s-m-i-. -------------------------- Nem, már nem kérek semmit. 0
už niečo – ešte nič m-- v--a-it –-m-- semmit m-- v------ – m-- s----- m-r v-l-m-t – m-g s-m-i- ------------------------ már valamit – még semmit 0
Jedli ste už niečo? Ev-t- m---val--it? E---- m-- v------- E-e-t m-r v-l-m-t- ------------------ Evett már valamit? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ne-----g--em ett-m---mmit. N--- m-- n-- e---- s------ N-m- m-g n-m e-t-m s-m-i-. -------------------------- Nem, még nem ettem semmit. 0
ešte niekto – už nikto mé---al--i – m-r --nki m-- v----- – m-- s---- m-g v-l-k- – m-r s-n-i ---------------------- még valaki – már senki 0
Chce ešte niekto kávu? Sz-----e-mé- -al-ki ---ét? S------- m-- v----- k----- S-e-e-n- m-g v-l-k- k-v-t- -------------------------- Szeretne még valaki kávét? 0
Nie, už nikto. Nem- -ár -en--. N--- m-- s----- N-m- m-r s-n-i- --------------- Nem, már senki. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...