Slovníček fráz

sk Príslovky   »   mk Прилози

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [сто]

100 [sto]

Прилози

[Prilozi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie ве---е-наш --ник-г---дос-га в--- е---- – н------ д----- в-ќ- е-н-ш – н-к-г-ш д-с-г- --------------------------- веќе еднаш – никогаш досега 0
vy--j-e ---n-sh-- -ik-gu-s- ---ye--a v------ y------ – n-------- d------- v-e-j-e y-d-a-h – n-k-g-a-h d-s-e-u- ------------------------------------ vyekjye yednash – nikoguash dosyegua
Boli ste už raz v Berlíne? Дали в--е-сте --л-----Берлин? Д--- в--- с-- б--- в- Б------ Д-л- в-ќ- с-е б-л- в- Б-р-и-? ----------------------------- Дали веќе сте биле во Берлин? 0
D-l- v-ek-y---t----ilye--- -ye---n? D--- v------ s--- b---- v- B------- D-l- v-e-j-e s-y- b-l-e v- B-e-l-n- ----------------------------------- Dali vyekjye stye bilye vo Byerlin?
Nie, ešte nie. Н-,-н----аш до--га.-- -е- с--ш-е н-. Н-- н------ д------ / Н-- с----- н-- Н-, н-к-г-ш д-с-г-. / Н-, с-у-т- н-. ------------------------------------ Не, никогаш досега. / Не, сеуште не. 0
N-----ik---as- d--y--ua- ---y---sye---hty--n--. N--- n-------- d-------- / N--- s--------- n--- N-e- n-k-g-a-h d-s-e-u-. / N-e- s-e-o-h-y- n-e- ----------------------------------------------- Nye, nikoguash dosyegua. / Nye, syeooshtye nye.
niekto – nikto неко- ---и-ој н---- – н---- н-к-ј – н-к-ј ------------- некој – никој 0
n--ko--------ј n----- – n---- n-e-o- – n-k-ј -------------- nyekoј – nikoј
Poznáte tu niekoho? Поз-----е-ли---д--не--ј? П-------- л- о--- н----- П-з-а-а-е л- о-д- н-к-ј- ------------------------ Познавате ли овде некој? 0
P-zn--a--- li-ovdy- -y-k--? P--------- l- o---- n------ P-z-a-a-y- l- o-d-e n-e-o-? --------------------------- Poznavatye li ovdye nyekoј?
Nie, nepoznám tu nikoho. Не- н--п-з-ава- --к-го. Н-- н- п------- н------ Н-, н- п-з-а-а- н-к-г-. ----------------------- Не, не познавам никого. 0
Ny-, -y- -oz-a--m-n-kog--. N--- n-- p------- n------- N-e- n-e p-z-a-a- n-k-g-o- -------------------------- Nye, nye poznavam nikoguo.
ešte – už nie уш-- --н--п----е у--- – н- п----- у-т- – н- п-в-ќ- ---------------- уште – не повеќе 0
o--h--e - -------y-kj-e o------ – n-- p-------- o-s-t-e – n-e p-v-e-j-e ----------------------- ooshtye – nye povyekjye
Zostanete tu ešte dlho? Ќе ос-а--те л--у-т--долго-овд-? Ќ- о------- л- у--- д---- о---- Ќ- о-т-н-т- л- у-т- д-л-о о-д-? ------------------------------- Ќе останете ли уште долго овде? 0
Kjy- -stany-t-- ----o-h--e --lg-o -v-y-? K--- o--------- l- o------ d----- o----- K-y- o-t-n-e-y- l- o-s-t-e d-l-u- o-d-e- ---------------------------------------- Kjye ostanyetye li ooshtye dolguo ovdye?
Nie, nezostanem tu už dlho. Н-,--ас----ос-а--вам-по--ќе т---. Н-- ј-- н- о-------- п----- т---- Н-, ј-с н- о-т-н-в-м п-в-ќ- т-к-. --------------------------------- Не, јас не останувам повеќе тука. 0
N----ј---nye------oova- -o------- too--. N--- ј-- n-- o--------- p-------- t----- N-e- ј-s n-e o-t-n-o-a- p-v-e-j-e t-o-a- ---------------------------------------- Nye, јas nye ostanoovam povyekjye tooka.
ešte niečo – už nič у--- н---о-– ни-т- -ове-е у--- н---- – н---- п----- у-т- н-ш-о – н-ш-о п-в-ќ- ------------------------- уште нешто – ништо повеќе 0
oosh-ye ---s-t- –-----to -ovye---e o------ n------ – n----- p-------- o-s-t-e n-e-h-o – n-s-t- p-v-e-j-e ---------------------------------- ooshtye nyeshto – nishto povyekjye
Chcete ešte niečo piť? С-кате----да-с- -апи--- у-т- н----? С----- л- д- с- н------ у--- н----- С-к-т- л- д- с- н-п-е-е у-т- н-ш-о- ----------------------------------- Сакате ли да се напиете уште нешто? 0
S-katy---i--- -ye n-piy---e o-sh-y- ny-s---? S------ l- d- s-- n-------- o------ n------- S-k-t-e l- d- s-e n-p-y-t-e o-s-t-e n-e-h-o- -------------------------------------------- Sakatye li da sye napiyetye ooshtye nyeshto?
Nie, neprosím si už nič. Не--јас-н--с--а- ни--- п----е. Н-- ј-- н- с---- н---- п------ Н-, ј-с н- с-к-м н-ш-о п-в-ќ-. ------------------------------ Не, јас не сакам ништо повеќе. 0
N-e,-јas ny- --k-- nishto p-vy----e. N--- ј-- n-- s---- n----- p--------- N-e- ј-s n-e s-k-m n-s-t- p-v-e-j-e- ------------------------------------ Nye, јas nye sakam nishto povyekjye.
už niečo – ešte nič веќ------о - с-уште н--то в--- н---- – с----- н---- в-ќ- н-ш-о – с-у-т- н-ш-о ------------------------- веќе нешто – сеуште ништо 0
vy-k--e--y-sh-o ---y-oosh-y- ----to v------ n------ – s--------- n----- v-e-j-e n-e-h-o – s-e-o-h-y- n-s-t- ----------------------------------- vyekjye nyeshto – syeooshtye nishto
Jedli ste už niečo? Ја--в-е ---веќ--нешт-? Ј------ л- в--- н----- Ј-д-в-е л- в-ќ- н-ш-о- ---------------------- Јадевте ли веќе нешто? 0
Јa-y-------i--y----e--y-s-t-? Ј-------- l- v------ n------- Ј-d-e-t-e l- v-e-j-e n-e-h-o- ----------------------------- Јadyevtye li vyekjye nyeshto?
Nie, ešte som nejedol nič. Н-- -----е--те не-а---а--но ништо. Н-- ј-- с----- н---- ј----- н----- Н-, ј-с с-у-т- н-м-м ј-д-н- н-ш-о- ---------------------------------- Не, јас сеуште немам јадено ништо. 0
N--,--a- syeoo-h--e ny-m-----dyeno-n-shto. N--- ј-- s--------- n----- ј------ n------ N-e- ј-s s-e-o-h-y- n-e-a- ј-d-e-o n-s-t-. ------------------------------------------ Nye, јas syeooshtye nyemam јadyeno nishto.
ešte niekto – už nikto ушт- не--ј-- н-к-ј--о-еќе у--- н---- – н---- п----- у-т- н-к-ј – н-к-ј п-в-ќ- ------------------------- уште некој – никој повеќе 0
ooshty- nye--ј - n---- ---yekjye o------ n----- – n---- p-------- o-s-t-e n-e-o- – n-k-ј p-v-e-j-e -------------------------------- ooshtye nyekoј – nikoј povyekjye
Chce ešte niekto kávu? С--а-ли --те некој --фе? С--- л- у--- н---- к---- С-к- л- у-т- н-к-ј к-ф-? ------------------------ Сака ли уште некој кафе? 0
S--a-li o-sh-y- ---koј-ka-y-? S--- l- o------ n----- k----- S-k- l- o-s-t-e n-e-o- k-f-e- ----------------------------- Saka li ooshtye nyekoј kafye?
Nie, už nikto. Не,---кој-по-е--. Н-- н---- п------ Н-, н-к-ј п-в-ќ-. ----------------- Не, никој повеќе. 0
N--, ni-oј-----e---e. N--- n---- p--------- N-e- n-k-ј p-v-e-j-e- --------------------- Nye, nikoј povyekjye.

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...