Slovníček fráz

sk Príslovky   »   no Adverb

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [hundre]

Adverb

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie n--n -a-g --aldri n--- g--- – a---- n-e- g-n- – a-d-i ----------------- noen gang – aldri 0
Boli ste už raz v Berlíne? H-- d- noen g--g-vær- ---erlin? H-- d- n--- g--- v--- i B------ H-r d- n-e- g-n- v-r- i B-r-i-? ------------------------------- Har du noen gang vært i Berlin? 0
Nie, ešte nie. N-------ri. N--- a----- N-i- a-d-i- ----------- Nei, aldri. 0
niekto – nikto no-- –---g-n n--- – i---- n-e- – i-g-n ------------ noen – ingen 0
Poznáte tu niekoho? Kje---r -- no-n --r? K------ d- n--- h--- K-e-n-r d- n-e- h-r- -------------------- Kjenner du noen her? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Ne-, j-- k-e-ner ing-- --r. N--- j-- k------ i---- h--- N-i- j-g k-e-n-r i-g-n h-r- --------------------------- Nei, jeg kjenner ingen her. 0
ešte – už nie enn----ikk- l--ger e--- – i--- l----- e-n- – i-k- l-n-e- ------------------ ennå – ikke lenger 0
Zostanete tu ešte dlho? Ska- ---væ-- h-- --nå--- st-nd? S--- d- v--- h-- e--- e- s----- S-a- d- v-r- h-r e-n- e- s-u-d- ------------------------------- Skal du være her ennå en stund? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-i, j-g-sk---ik-- v-re-her--e----. N--- j-- s--- i--- v--- h-- l------ N-i- j-g s-a- i-k- v-r- h-r l-n-e-. ----------------------------------- Nei, jeg skal ikke være her lenger. 0
ešte niečo – už nič l-t----l – -kk--n----er l--- t-- – i--- n-- m-- l-t- t-l – i-k- n-e m-r ----------------------- litt til – ikke noe mer 0
Chcete ešte niečo piť? Vi- du------tt -il? V-- d- h- l--- t--- V-l d- h- l-t- t-l- ------------------- Vil du ha litt til? 0
Nie, neprosím si už nič. N-i---k-,---g -il------h---e-. N-- t---- j-- v-- i--- h- m--- N-i t-k-, j-g v-l i-k- h- m-r- ------------------------------ Nei takk, jeg vil ikke ha mer. 0
už niečo – ešte nič a---re------ ----k- no- en-å a------- n-- – i--- n-- e--- a-l-r-d- n-e – i-k- n-e e-n- ---------------------------- allerede noe – ikke noe ennå 0
Jedli ste už niečo? Har-du all-r--e s-i-t noe? H-- d- a------- s---- n--- H-r d- a-l-r-d- s-i-t n-e- -------------------------- Har du allerede spist noe? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ne-, --- har ---- sp-s--no---nn-. N--- j-- h-- i--- s---- n-- e---- N-i- j-g h-r i-k- s-i-t n-e e-n-. --------------------------------- Nei, jeg har ikke spist noe ennå. 0
ešte niekto – už nikto fle-e-- -nge---f-e--) f---- – i---- (------ f-e-e – i-g-n (-l-r-) --------------------- flere – ingen (flere) 0
Chce ešte niekto kávu? E- d-t----r- --- v---h---a-fe? E- d-- f---- s-- v-- h- k----- E- d-t f-e-e s-m v-l h- k-f-e- ------------------------------ Er det flere som vil ha kaffe? 0
Nie, už nikto. Ne-,--n----(-lere-. N--- i---- (------- N-i- i-g-n (-l-r-)- ------------------- Nei, ingen (flere). 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...