Slovníček fráz

sk Príslovky   »   ro Adverbe

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [o sută]

Adverbe

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie d-j- ---tă-–-î-c- -i-io---ă d--- o---- – î--- n-------- d-j- o-a-ă – î-c- n-c-o-a-ă --------------------------- deja odată – încă niciodată 0
Boli ste už raz v Berlíne? Aţ- f-st-de-a o---ă -a -erli-? A-- f--- d--- o---- l- B------ A-i f-s- d-j- o-a-ă l- B-r-i-? ------------------------------ Aţi fost deja odată la Berlin? 0
Nie, ešte nie. Nu, ---ă -i---da-ă. N-- î--- n--------- N-, î-c- n-c-o-a-ă- ------------------- Nu, încă niciodată. 0
niekto – nikto c--------n-me-i c----- – n----- c-n-v- – n-m-n- --------------- cineva – nimeni 0
Poznáte tu niekoho? Cun----e-- aici-pe-ci-ev-? C--------- a--- p- c------ C-n-a-t-ţ- a-c- p- c-n-v-? -------------------------- Cunoaşteţi aici pe cineva? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Nu,--u cu------- n----- ----men-a ai-i. N-- n- c----- p- n----- / n------ a---- N-, n- c-n-s- p- n-m-n- / n-m-n-a a-c-. --------------------------------------- Nu, nu cunosc pe nimeni / nimenea aici. 0
ešte – už nie î--- - n- mai î--- – n- m-- î-c- – n- m-i ------------- încă – nu mai 0
Zostanete tu ešte dlho? R----e-i--------l- ---- a---? R------- î--- m--- t--- a---- R-m-n-ţ- î-c- m-l- t-m- a-c-? ----------------------------- Rămâneţi încă mult timp aici? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Nu- nu --i-rămâ--m-l--ti-p---ci. N-- n- m-- r---- m--- t--- a---- N-, n- m-i r-m-n m-l- t-m- a-c-. -------------------------------- Nu, nu mai rămân mult timp aici. 0
ešte niečo – už nič î--ă-c-va – n-m-----tceva î--- c--- – n---- a------ î-c- c-v- – n-m-c a-t-e-a ------------------------- încă ceva – nimic altceva 0
Chcete ešte niečo piť? Ma- d--i-- s- -eţi-----? M-- d----- s- b--- c---- M-i d-r-ţ- s- b-ţ- c-v-? ------------------------ Mai doriţi să beţi ceva? 0
Nie, neprosím si už nič. Nu,------i d-r-s- -imic. N-- n- m-- d----- n----- N-, n- m-i d-r-s- n-m-c- ------------------------ Nu, nu mai doresc nimic. 0
už niečo – ešte nič d--- --va - -n-- --m-c d--- c--- – î--- n---- d-j- c-v- – î-c- n-m-c ---------------------- deja ceva – încă nimic 0
Jedli ste už niečo? Aţi mâ---- d-j- c---? A-- m----- d--- c---- A-i m-n-a- d-j- c-v-? --------------------- Aţi mâncat deja ceva? 0
Nie, ešte som nejedol nič. N-, n-a---ân----î-că-ni--c. N-- n--- m----- î--- n----- N-, n-a- m-n-a- î-c- n-m-c- --------------------------- Nu, n-am mâncat încă nimic. 0
ešte niekto – už nikto î-că-----va-– ni-eni a---ineva î--- c----- – n----- a-------- î-c- c-n-v- – n-m-n- a-t-i-e-a ------------------------------ încă cineva – nimeni altcineva 0
Chce ešte niekto kávu? Mai-d-r--te----e---- cafe-? M-- d------ c----- o c----- M-i d-r-ş-e c-n-v- o c-f-a- --------------------------- Mai doreşte cineva o cafea? 0
Nie, už nikto. Nu--ni---i--l-----v-. N-- n----- a--------- N-, n-m-n- a-t-i-e-a- --------------------- Nu, nimeni altcineva. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...