Slovníček fráz

sk Príslovky   »   te క్రియావిశేషణం

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [వంద]

100 [Vanda]

క్రియావిశేషణం

[Kriyāviśēṣaṇaṁ]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina telugčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie ఇ--క-మ-ంద--- --్-ట- -ర----ేదు ఇ--------- - ఇ----- వ--- ల--- ఇ-త-ు-ు-ద- - ఇ-్-ట- వ-క- ల-ద- ----------------------------- ఇంతకుముందు - ఇప్పటి వరకూ లేదు 0
I-ta--mu--u----p---i-v---k- l-du I---------- - i----- v----- l--- I-t-k-m-n-u - i-p-ṭ- v-r-k- l-d- -------------------------------- Intakumundu - ippaṭi varakū lēdu
Boli ste už raz v Berlíne? మ--- ఇంత---ము-ు-ే-బర్-ీ-్-----ా-ా? మ--- ఇ---- మ----- బ------ వ------- మ-ర- ఇ-త-ు మ-న-ప- బ-్-ీ-్ వ-్-ా-ా- ---------------------------------- మీరు ఇంతకు మునుపే బర్లీన్ వచ్చారా? 0
Mīru in-aku ---up- -arlī----ccā--? M--- i----- m----- b----- v------- M-r- i-t-k- m-n-p- b-r-ī- v-c-ā-ā- ---------------------------------- Mīru intaku munupē barlīn vaccārā?
Nie, ešte nie. ల---- --్---వ-క--రా--దు. ల---- ఇ--------- ర------ ల-ద-, ఇ-్-ట-వ-క- ర-ల-ద-. ------------------------ లేదు, ఇప్పటివరకూ రాలేదు. 0
L---, -p-aṭiv-rak- rā-ē--. L---- i----------- r------ L-d-, i-p-ṭ-v-r-k- r-l-d-. -------------------------- Lēdu, ippaṭivarakū rālēdu.
niekto – nikto ఎ-ర--ఒక----వరూ కాదు ఎ--- ఒ-------- క--- ఎ-ర- ఒ-ర---వ-ూ క-ద- ------------------- ఎవరో ఒకరు-ఎవరూ కాదు 0
Eva-- --a----v------du E---- o---------- k--- E-a-ō o-a-u-e-a-ū k-d- ---------------------- Evarō okaru-evarū kādu
Poznáte tu niekoho? మీక------- -------త---స-? మ--- ఇ---- ఎ----- త------ మ-క- ఇ-్-డ ఎ-ర-న- త-ల-స-? ------------------------- మీకు ఇక్కడ ఎవరైనా తెలుసా? 0
Mī-u ikkaḍ- eva---n--t-l---? M--- i----- e------- t------ M-k- i-k-ḍ- e-a-a-n- t-l-s-? ---------------------------- Mīku ikkaḍa evarainā telusā?
Nie, nepoznám tu nikoho. ల--ు, -ాకు -క్కడ -వర---ె----ు-. ల---- న--- ఇ---- ఎ--- త------ . ల-ద-, న-క- ఇ-్-డ ఎ-ర- త-ల-య-ు . ------------------------------- లేదు, నాకు ఇక్కడ ఎవరూ తెలియరు . 0
Lē-u- n-k---k-a-a--v--ū---liy-r-. L---- n--- i----- e---- t-------- L-d-, n-k- i-k-ḍ- e-a-ū t-l-y-r-. --------------------------------- Lēdu, nāku ikkaḍa evarū teliyaru.
ešte – už nie ఇం-ొంత ---ు-మర------ు----ప----దు ఇ----- స------- ఎ----- స--- క--- ఇ-క-ం- స-ప---ర- ఎ-్-ు- స-ప- క-ద- -------------------------------- ఇంకొంత సేపు-మరీ ఎక్కువ సేపు కాదు 0
Iṅko--- --pu-m------ku-a---------u I------ s-------- e----- s--- k--- I-k-n-a s-p---a-ī e-k-v- s-p- k-d- ---------------------------------- Iṅkonta sēpu-marī ekkuva sēpu kādu
Zostanete tu ešte dlho? మ-ర--ఇ-----ఇ------సేప--ఉ---రా? మ--- ఇ---- ఇ----- స--- ఉ------ మ-ర- ఇ-్-డ ఇ-క-ం- స-ప- ఉ-ట-ర-? ------------------------------ మీరు ఇక్కడ ఇంకొంత సేపు ఉంటారా? 0
Mī-u----a---i---nta--ē-u---ṭ-r-? M--- i----- i------ s--- u------ M-r- i-k-ḍ- i-k-n-a s-p- u-ṭ-r-? -------------------------------- Mīru ikkaḍa iṅkonta sēpu uṇṭārā?
Nie, nezostanem tu už dlho. ల-ద------- --్క---క్కు----ప- ఉ-డ-ు. ల---- న--- ఇ---- ఎ----- స--- ఉ----- ల-ద-, న-న- ఇ-్-డ ఎ-్-ు- స-ప- ఉ-డ-ు- ----------------------------------- లేదు, నేను ఇక్కడ ఎక్కువ సేపు ఉండను. 0
L-d-,-nēnu-ik-a----kkuv----pu -ṇ---u. L---- n--- i----- e----- s--- u------ L-d-, n-n- i-k-ḍ- e-k-v- s-p- u-ḍ-n-. ------------------------------------- Lēdu, nēnu ikkaḍa ekkuva sēpu uṇḍanu.
ešte niečo – už nič మర----ా - --------ల-దు మ------ - ఇ-- ఏ-- ల--- మ-ే-ై-ా - ఇ-క ఏ-ీ ల-ద- ---------------------- మరేదైనా - ఇంక ఏమీ లేదు 0
M-rē-ai-- - -ṅka ----lēdu M-------- - i--- ē-- l--- M-r-d-i-ā - i-k- ē-ī l-d- ------------------------- Marēdainā - iṅka ēmī lēdu
Chcete ešte niečo piť? మీ----ం--మై-ా--ాగదలి-ారా? మ--- ఇ------- త---------- మ-ర- ఇ-క-మ-న- త-గ-ల-చ-ర-? ------------------------- మీరు ఇంకేమైనా తాగదలిచారా? 0
Mī-u iṅkē-a-nā --g-d-li-ā-ā? M--- i-------- t------------ M-r- i-k-m-i-ā t-g-d-l-c-r-? ---------------------------- Mīru iṅkēmainā tāgadalicārā?
Nie, neprosím si už nič. వద-ద-, -ా-- ఇంకేమ- వద-దు వ----- న--- ఇ----- వ---- వ-్-ు- న-క- ఇ-క-మ- వ-్-ు ------------------------ వద్దు, నాకు ఇంకేమీ వద్దు 0
Va---, nāk- i-kē-ī -addu V----- n--- i----- v---- V-d-u- n-k- i-k-m- v-d-u ------------------------ Vaddu, nāku iṅkēmī vaddu
už niečo – ešte nič ఇ--క- మున-ప----కా --ీ లేదు ఇ---- మ---------- ఎ-- ల--- ఇ-త-ు మ-న-ప---ం-ా ఎ-ీ ల-ద- -------------------------- ఇంతకు మునుపే-ఇంకా ఎమీ లేదు 0
Inta------upē--ṅk- --- --du I----- m---------- e-- l--- I-t-k- m-n-p---ṅ-ā e-ī l-d- --------------------------- Intaku munupē-iṅkā emī lēdu
Jedli ste už niečo? మ-రు -ం----మ----- ----ా-తిన్నార-? మ--- ఇ---- మ----- ఏ---- త-------- మ-ర- ఇ-త-ు మ-న-ప- ఏ-ై-ా త-న-న-ర-? --------------------------------- మీరు ఇంతకు మునుపే ఏమైనా తిన్నారా? 0
Mīr- ------ mu--p- ēma--ā -innā--? M--- i----- m----- ē----- t------- M-r- i-t-k- m-n-p- ē-a-n- t-n-ā-ā- ---------------------------------- Mīru intaku munupē ēmainā tinnārā?
Nie, ešte som nejedol nič. ల---- న-----ం-ా ఎ-ీ -ిన-ే-ు. ల---- న--- ఇ--- ఎ-- త------- ల-ద-, న-న- ఇ-క- ఎ-ీ త-న-ే-ు- ---------------------------- లేదు, నేను ఇంకా ఎమీ తినలేదు. 0
L--u---ēn--iṅ-- emī-ti---ēd-. L---- n--- i--- e-- t-------- L-d-, n-n- i-k- e-ī t-n-l-d-. ----------------------------- Lēdu, nēnu iṅkā emī tinalēdu.
ešte niekto – už nikto మ-ొకరు--వరూ--ాదు మ---------- క--- మ-ొ-ర---వ-ూ క-ద- ---------------- మరొకరు-ఎవరూ కాదు 0
M----a---ev--ū -ā-u M------------- k--- M-r-k-r---v-r- k-d- ------------------- Marokaru-evarū kādu
Chce ešte niekto kávu? ఇంక--రికైన- క-ఫీ----ాలా? ఇ---------- క--- క------ ఇ-క-వ-ి-ై-ా క-ఫ- క-వ-ల-? ------------------------ ఇంకెవరికైనా కాఫీ కావాలా? 0
Iṅke---ik--nā -ā-h- -----ā? I------------ k---- k------ I-k-v-r-k-i-ā k-p-ī k-v-l-? --------------------------- Iṅkevarikainā kāphī kāvālā?
Nie, už nikto. వ---ు, ఎవ్వ--క- వద--ు వ----- ఎ------- వ---- వ-్-ు- ఎ-్-ర-క- వ-్-ు --------------------- వద్దు, ఎవ్వరికీ వద్దు 0
Vad--- e----i-- -a--u V----- e------- v---- V-d-u- e-v-r-k- v-d-u --------------------- Vaddu, evvarikī vaddu

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...