Slovníček fráz

sk Príslovky   »   ti ተወሳከ-ግሲ

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [ሚእቲ]

100 [mī’itī]

ተወሳከ-ግሲ

[tewesake-gisī]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
už raz – ešte nie ሓ- -ዜ----ላ-ሓ-ግዜ ሓ- ግ- - ወ- ሓ--- ሓ- ግ- - ወ- ሓ-ግ- --------------- ሓደ ግዜ - ወላ ሓደግዜ 0
ḥ-de-g--ē-- we-a -----gizē h---- g--- - w--- h-------- h-a-e g-z- - w-l- h-a-e-i-ē --------------------------- ḥade gizē - wela ḥadegizē
Boli ste už raz v Berlíne? ና- -ርሊን--ጺ-ኩም---ል- -ኹም? ና- በ--- በ---- ት--- ዲ--- ና- በ-ሊ- በ-ሕ-ም ት-ል- ዲ-ም- ----------------------- ናብ በርሊን በጺሕኩም ትፈልጡ ዲኹም? 0
n--i be-ilīni-b----ī----um--ti--lit-- -ī---m-? n--- b------- b------------ t-------- d------- n-b- b-r-l-n- b-t-’-h-i-u-i t-f-l-t-u d-h-u-i- ---------------------------------------------- nabi berilīni bets’īḥikumi tifelit’u dīẖumi?
Nie, ešte nie. ኖ- --መ-ኣ-ነ-ር--። ኖ- ፈ-- ኣ------- ኖ- ፈ-መ ኣ-ነ-ር-ን- --------------- ኖ፣ ፈጺመ ኣይነበርኩን። 0
n-፣--e--’ī-e --in---ri-uni። n-- f------- a------------- n-፣ f-t-’-m- a-i-e-e-i-u-i- --------------------------- no፣ fets’īme ayineberikuni።
niekto – nikto ገለ--ብ-- -- -ደ’ኳ --ማ-ም ገ---- - ዋ- ሓ--- / ማ-- ገ---ብ - ዋ- ሓ-’- / ማ-ም --------------------- ገለ-ሰብ - ዋላ ሓደ’ኳ / ማንም 0
g-le-se---- w--- ḥa-e’--a-/ ---i-i g-------- - w--- h-------- / m----- g-l---e-i - w-l- h-a-e-k-a / m-n-m- ----------------------------------- gele-sebi - wala ḥade’kwa / manimi
Poznáte tu niekoho? ኣብዚ ----ብ ት--- ዲ-ም? ኣ-- ገ---- ት--- ዲ--- ኣ-ዚ ገ---ብ ት-ል- ዲ-ም- ------------------- ኣብዚ ገለ-ሰብ ትፈልጡ ዲኹም? 0
abiz--g----s--- ----lit-u --h-u-i? a---- g-------- t-------- d------- a-i-ī g-l---e-i t-f-l-t-u d-h-u-i- ---------------------------------- abizī gele-sebi tifelit’u dīẖumi?
Nie, nepoznám tu nikoho. ኖ፣-ኣ-ዚ---ም-ኣ-----። ኖ- ኣ-- ማ-- ኣ------ ኖ- ኣ-ዚ ማ-ም ኣ-ፈ-ጥ-። ------------------ ኖ፣ ኣብዚ ማንም ኣይፈልጥን። 0
no---bi-ī-m---m- ayif------n-። n-- a---- m----- a------------ n-፣ a-i-ī m-n-m- a-i-e-i-’-n-። ------------------------------ no፣ abizī manimi ayifelit’ini።
ešte – už nie ጌ-------ይ/--ፉ ጌ- - ኦ------- ጌ- - ኦ-ማ-/-ሊ- ------------- ጌና - ኦሮማይ/ሓሊፉ 0
g-na-- ------i--̣---fu g--- - o-------------- g-n- - o-o-a-i-h-a-ī-u ---------------------- gēna - oromayi/ḥalīfu
Zostanete tu ešte dlho? ኣብዚ----ነ-ሕ---- ትጸንሑ? ኣ-- ጌ- ነ-- ዲ-- ት---- ኣ-ዚ ጌ- ነ-ሕ ዲ-ም ት-ን-? -------------------- ኣብዚ ጌና ነዊሕ ዲኹም ትጸንሑ? 0
a--z--g-n---e-īḥi -īẖum- -i-s’eni--u? a---- g--- n------ d------ t----------- a-i-ī g-n- n-w-h-i d-h-u-i t-t-’-n-h-u- --------------------------------------- abizī gēna newīḥi dīẖumi tits’eniḥu?
Nie, nezostanem tu už dlho. ኖ፣-ኣብ--ነ---ኣይጸ--- -የ ። ኖ- ኣ-- ነ-- ኣ----- እ- ። ኖ- ኣ-ዚ ነ-ሕ ኣ-ጸ-ሕ- እ- ። ---------------------- ኖ፣ ኣብዚ ነዊሕ ኣይጸንሕን እየ ። 0
n-- -bizī-n-w--̣i -yits-e--h-ini --- ። n-- a---- n------ a------------- i-- ። n-፣ a-i-ī n-w-h-i a-i-s-e-i-̣-n- i-e ። -------------------------------------- no፣ abizī newīḥi ayits’eniḥini iye ።
ešte niečo – už nič ጌ--ገ--- -ላ ሓደ (ኣ-----) ጌ- ገ- - ዋ- ሓ- (------- ጌ- ገ- - ዋ- ሓ- (-ይ-ር-ን- ---------------------- ጌና ገለ - ዋላ ሓደ (ኣይተርፍን) 0
g--- -e---- wal- --a-e-(-yi-e-i----) g--- g--- - w--- h---- (------------ g-n- g-l- - w-l- h-a-e (-y-t-r-f-n-) ------------------------------------ gēna gele - wala ḥade (ayiterifini)
Chcete ešte niečo piť? ጌ- -- ክት--ዩ--ሊኹም ዲኹ-? ጌ- ገ- ክ---- ደ--- ዲ--- ጌ- ገ- ክ-ሰ-ዩ ደ-ኹ- ዲ-ም- --------------------- ጌና ገለ ክትሰትዩ ደሊኹም ዲኹም? 0
g--a---l-----ise-----d-l-ẖ--- ----u--? g--- g--- k--------- d-------- d------- g-n- g-l- k-t-s-t-y- d-l-h-u-i d-h-u-i- --------------------------------------- gēna gele kitisetiyu delīẖumi dīẖumi?
Nie, neprosím si už nič. ኖ፣ -- ሓ- --ደለ---። ኖ- ዋ- ሓ- ኣ----- ። ኖ- ዋ- ሓ- ኣ-ደ-ኹ- ። ----------------- ኖ፣ ዋላ ሓደ ኣይደለኹን ። 0
n-፣ --l- h-ad- a-ide--ẖun--። n-- w--- h---- a----------- ። n-፣ w-l- h-a-e a-i-e-e-̱-n- ። ----------------------------- no፣ wala ḥade ayideleẖuni ።
už niečo – ešte nič ገለ-ቁሩ- - ----ላ ሓደ ገ- ቁ-- - ጌ- ዋ- ሓ- ገ- ቁ-ብ - ጌ- ዋ- ሓ- ----------------- ገለ ቁሩብ - ጌና ዋላ ሓደ 0
g--e-k’-r--i ---ēn- wa---ḥa-e g--- k------ - g--- w--- h---- g-l- k-u-u-i - g-n- w-l- h-a-e ------------------------------ gele k’urubi - gēna wala ḥade
Jedli ste už niečo? ገ- ን-ር-----ም----? ገ- ን-- በ---- ዲ--- ገ- ን-ር በ-ዕ-ም ዲ-ም- ----------------- ገለ ንገር በሊዕኹም ዲኹም? 0
ge----ig----belī‘iẖ-mi----̱---? g--- n----- b---------- d------- g-l- n-g-r- b-l-‘-h-u-i d-h-u-i- -------------------------------- gele nigeri belī‘iẖumi dīẖumi?
Nie, ešte som nejedol nič. ኖ--ጌና -- ሓደ-ኣይ-ል-ኹን-አሎ-። ኖ- ጌ- ዋ- ሓ- ኣ------ አ--- ኖ- ጌ- ዋ- ሓ- ኣ-በ-ዓ-ን አ-ኹ- ------------------------ ኖ፣ ጌና ዋላ ሓደ ኣይበልዓኹን አሎኹ። 0
n-- g-na--a-a--̣ad--ayi-e-i--ẖ--- āl--̱u። n-- g--- w--- h---- a------------- ā------ n-፣ g-n- w-l- h-a-e a-i-e-i-a-̱-n- ā-o-̱-። ------------------------------------------ no፣ gēna wala ḥade ayibeli‘aẖuni āloẖu።
ešte niekto – už nikto ጌና --ረ--ሰ--- ማን- (----ፍ-) ጌ- ዝ--- ሰ- - ማ-- (------- ጌ- ዝ-ረ- ሰ- - ማ-ም (-ይ-ር-ን- ------------------------- ጌና ዝተረፈ ሰብ - ማንም (ኣይተርፍን) 0
g-na--i--r-fe--eb-----a-----(--iterif-ni) g--- z------- s--- - m----- (------------ g-n- z-t-r-f- s-b- - m-n-m- (-y-t-r-f-n-) ----------------------------------------- gēna ziterefe sebi - manimi (ayiterifini)
Chce ešte niekto kávu? ጌና ቡን-ዝደ---ብ -ሎ? ጌ- ቡ- ዝ-- ሰ- ኣ-- ጌ- ቡ- ዝ-ሊ ሰ- ኣ-? ---------------- ጌና ቡን ዝደሊ ሰብ ኣሎ? 0
g-na -----z-delī--e-- a--? g--- b--- z----- s--- a--- g-n- b-n- z-d-l- s-b- a-o- -------------------------- gēna buni zidelī sebi alo?
Nie, už nikto. ኖ---ላ-ሓ-። ኖ- ዋ- ሓ-- ኖ- ዋ- ሓ-። --------- ኖ፣ ዋላ ሓደ። 0
n------a -̣a-e። n-- w--- h----- n-፣ w-l- h-a-e- --------------- no፣ wala ḥade።

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...