Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   be Поры года і надвор’е

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [шаснаццаць]

16 [shasnatstsats’]

Поры года і надвор’е

Pory goda і nadvor’e

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Вось--о-ы --д-: В___ п___ г____ В-с- п-р- г-д-: --------------- Вось поры года: 0
V-s- po-- --d-: V___ p___ g____ V-s- p-r- g-d-: --------------- Vos’ pory goda:
Jar, leto, в-сн-- -е--, в_____ л____ в-с-а- л-т-, ------------ вясна, лета, 0
v-asna- -eta, v______ l____ v-a-n-, l-t-, ------------- vyasna, leta,
jeseň a zima. во-ень---з-м-. в_____ і з____ в-с-н- і з-м-. -------------- восень і зіма. 0
vos-n--і ----. v_____ і z____ v-s-n- і z-m-. -------------- vosen’ і zіma.
Leto je horúce. Ле-а--пя-от-а-. Л___ с_________ Л-т- с-я-о-н-е- --------------- Лета спякотнае. 0
Leta -py---tna-. L___ s__________ L-t- s-y-k-t-a-. ---------------- Leta spyakotnae.
V lete svieti slnko. Ул--к- -в--іць--о-ца. У_____ с______ с_____ У-е-к- с-е-і-ь с-н-а- --------------------- Улетку свеціць сонца. 0
U-e----s-e-sі--’ son---. U_____ s________ s______ U-e-k- s-e-s-t-’ s-n-s-. ------------------------ Uletku svetsіts’ sontsa.
V lete sa radi chodíme prechádzať. У-е--у м--л-бім -у-яць. У_____ м_ л____ г______ У-е-к- м- л-б-м г-л-ц-. ----------------------- Улетку мы любім гуляць. 0
U-e--- m- ly-bі- -ul--ts’. U_____ m_ l_____ g________ U-e-k- m- l-u-і- g-l-a-s-. -------------------------- Uletku my lyubіm gulyats’.
Zima je chladná. З-м- ха-----я. З___ х________ З-м- х-л-д-а-. -------------- Зіма халодная. 0
Zіma -h-l-dn--a. Z___ k__________ Z-m- k-a-o-n-y-. ---------------- Zіma khalodnaya.
V zime sneží alebo prší. Узім-----зе с--г або -о-д-. У_____ і___ с___ а__ д_____ У-і-к- і-з- с-е- а-о д-ж-ж- --------------------------- Узімку ідзе снег або дождж. 0
U-іm-- іdze--neg --- --zh--h. U_____ і___ s___ a__ d_______ U-і-k- і-z- s-e- a-o d-z-d-h- ----------------------------- Uzіmku іdze sneg abo dozhdzh.
V zime radi zostávame doma. У---к- -а- пад-баецц--б-ць--о-а. У_____ н__ п_________ б___ д____ У-і-к- н-м п-д-б-е-ц- б-ц- д-м-. -------------------------------- Узімку нам падабаецца быць дома. 0
U---k- nam pa-a-aet---a---t-’ d---. U_____ n__ p___________ b____ d____ U-і-k- n-m p-d-b-e-s-s- b-t-’ d-m-. ----------------------------------- Uzіmku nam padabaetstsa byts’ doma.
Je chladno. Х--а-н-. Х_______ Х-л-д-а- -------- Холадна. 0
Kho---n-. K________ K-o-a-n-. --------- Kholadna.
Prší. І-------дж. І___ д_____ І-з- д-ж-ж- ----------- Ідзе дождж. 0
Іdze------z-. І___ d_______ І-z- d-z-d-h- ------------- Іdze dozhdzh.
Fúka vietor. Д-ь-е в---р. Д____ в_____ Д-ь-е в-ц-р- ------------ Дзьме вецер. 0
D-’-e-ve--er. D____ v______ D-’-e v-t-e-. ------------- Dz’me vetser.
Je teplo. Ц-п-а. Ц_____ Ц-п-а- ------ Цёпла. 0
T-e-l-. T______ T-e-l-. ------- Tsepla.
Je slnečno. Сон--н-. С_______ С-н-ч-а- -------- Сонечна. 0
So-e-hna. S________ S-n-c-n-. --------- Sonechna.
Je jasno. Бя--обл----. Б___________ Б-з-о-л-ч-а- ------------ Бязвоблачна. 0
By---o--ac-n-. B_____________ B-a-v-b-a-h-a- -------------- Byazvoblachna.
Aké je dnes počasie? Я-о- сён---------’-? Я___ с____ н________ Я-о- с-н-я н-д-о-’-? -------------------- Якое сёння надвор’е? 0
Ya-----en--- -adv-r-e? Y____ s_____ n________ Y-k-e s-n-y- n-d-o-’-? ---------------------- Yakoe sennya nadvor’e?
Dnes je chladno. С-н-я--ол--н-. С____ х_______ С-н-я х-л-д-а- -------------- Сёння холадна. 0
S-nnya -ho-a--a. S_____ k________ S-n-y- k-o-a-n-. ---------------- Sennya kholadna.
Dnes je teplo. Сёння--ёп-а. С____ ц_____ С-н-я ц-п-а- ------------ Сёння цёпла. 0
S-n----ts---a. S_____ t______ S-n-y- t-e-l-. -------------- Sennya tsepla.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!